noviny.OAKE.sk
Noviny Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice
Dnes je nedeľa, 20. január 2019.    Meniny oslavuje Dalibor,  zajtra Vincent.

LRG_DSC00283 – kópiaNamiesto toho, aby som Vám približovala deň po dni ako v predošlých príspevkoch, Vám v tomto čísle skôr zhrniem celý tento zážitok, Londýn a moje pocity a dojmy z neho a tunajších ľudí, keďže sa i tak tento finálny týždeň nič extra neudialo.

Práca:

Pracovala som pre firmu, ktorá sprostredkováva náhradné bývanie (hotely, bed and breakfast, prenájmy domov a bytov a v neposlednom rade i „pods“ – dovezené zmenšené mobilné jednotky na bývanie – kuchyňa + kúpeľňa alebo obývačka + jedáleň + spálňa) pre ľudí s príbytkami, ktoré postihla nejaká katastrofa alebo pohroma menších či väčších rozmerov a jednducho nemôžu na istý čas zostať bývať doma. To čo tá firma robí pre spoločnosť sa mi naozaj páči a od začiatku som bola nadšená, že ma pridelili práve do takejto firmy. Bohužiaľ som však bola vo finančnom oddelení a celá moja práca pozostávala z manipulácie a archivovania faktúr (viď príspevok Londýnskeho týždenníka I. a II.). Celý deň v open office rozhodne nie je pre mňa. Celých 8 hod. (resp. 7, ak odpočítam obednú prestávku) prakticky počujete sústavné ťukanie do klávesníc svojich kolegov a ich krátke jednotvárne telefonáty s klientmi, zatiaľ čo vy máte plnú hlavu čísel alebo stojíte aj cez 3 hod. pri fotokopírke. Čo sa týka kolegov na pracovisku, tak sú veľmi prívetiví a milí a neustále sa Vás pýtajú „How are you?“, hádžu podobné zdvorilostné frázy a núkajú vám čaj/kávu, či poprípade šišky.

Hodnotenie: 3/10

 

Hosťovská rodina:

V konečnom dôsledku som bola nadmieru spokojná. Jediné čo mi prekážalo boli polotovary na večeru, ale inak asi nemám čo vytknúť. Zabezpečili mi dokonca aj vegetariánsku stravu a vcelku rešpektovali moje stravovacie návyky, začo som veľmi vďačná. Problémy, ktoré sa vyskytli, sa vykomunikovali a mala som pekný zvyšok pobytu. Možno mi je trošku ľúto, že sme sa spolu viac nerozprávali a že s nami spoločne nevečerali, alebo že sme si ani raz nezorganizovali spoločný program. Ale čo už. Boli troška odmeraní, takí akí Angličania prevažne sú.

Hodnotenie: 8/10

 

ADC College:

Na začiatku nám poskytli všetky potrebné informácie, ukázali nám ako sa orientovať v mape metra a povedali pár vecí o Londýne a doprave. Rozdali nám aj Oyster karty a tlačivá, ktoré sme postupne počas pobytu mali vyplniť my a naši supervízori v práci. Potom sme mali mentoring, čo bolo vlastne krátke interview, aby nás zhodnotili a zistili ako sa nám zo začiatku darí. Trocha by som možno vytkla spoluprácu a komunikáciu ADC College s firmami, pretože nemám pocit, že je celý tento program dobre zabehnutý.

Hodnotenie: 5/10

 

Londýn:

Pobyt vo veľkomeste mi bol naozaj po chuti.  Je to krásne a rozmanité mesto s kopou parkov, múzeí, galérií, atrakcií, obchodíkov, trhov a nákupných centier. Atmosféra bola príjemná, jediná vec, na ktorú by sa človek mohol sťažovať, je snáď počasie, ale časom si zvyknete. Príroda je tu naozaj nádherná. Páči sa mi aj to, že ľudia jazdia na druhej strane cesty a červené doubledeckere, ktorými som sa deň čo deň vyvážala. Ani metro nie je najhoršie, veľmi obdivujem prepracovanosť celého tohto podzemného mauzolea. Strava tu je na naše pomery dosť drahá. Ľudia si vás tu naozaj skoro vôbec nevšímajú, tak ako sa to zvykne hovoriť. Páči sa mi, ako je toto mesto multikultúrne a ozaj tu nájdete ľudí rôznych národností, rás, vierovyznaní a započujete spŕšku cudzích jazykov, kdekoľvek sa nachádzate. Často som vídavala aj deti v uniformách, ako idú do/zo školy, aj malá Eloise nosila stále uniformu. Mesto a jeho atmosféra sa mi páčili najviac, ale aj tak sa predsa hovorí: „There’s no place like home.“

Hodnotenie: 9/10

 

Rozhodne som si to tu užila a som nesmierne vďačná za túto jedinečnú príležitosť. Škoda, že nebolo viac času na objavovanie a spoznávanie Londýna. V budúcnosti sa tu určite plánujem vrátiť.

Finálne hodnotenie: 6/10

 

Krátka rekapitulácia tohto týždňa:

Predsa Vám len v krátkosti napíšem, čo sa dialo. V práci to isté každý deň. V pondelok som ešte narýchlo po práci zaskočila do Primarku kúpiť si šaty a rúž, pretože som potrebovala minúť posledné bankovky a mince, ktoré mi ešte zostali. Po ceste domov som zaskočila na malý nákup potravín, kúpila som si najmä ovocie a potraviny, z ktorých si robím obedy. V utorok  som si čítala noviny, ktoré niekto nechal v autobuse. Akurát stredu a štvrtok som robila predbežné balenie a snažila som sa naozaj všetko napchať do mojich dvoch kufrov. Nejako sa mi to podarilo, ale ledva som ich oba zazipsovala 😆 . V stredu sme mali na večeru už šiesty či siedmy raz pizzu a nechcem ju už ani vidieť. Chceli sme si odvážiť kufre, ale povedali nám, že nemajú váhu. Letecká spoločnosť Wizz Air s ktorou letíme má prísne pravidlá, čo sa týka rozmerov aj váhy batožiny. Príručná batožina nesmie presahovať rozmery 42 x 32 x 25 cm a váhu 10 kg. Batožina, ktorá ide do podpalubia – môže to byť jeden veľký kufor, ktorý však nesmie mať viac ako 20 kg a nakoľko máme priority pass, tak si so sebou môžme vziať ešte jeden malý kufor, ktorý nesmie byť ťažší ako 10 kg. Tento problém s váhou sme však našťastie vyriešili, a to následne: predsa som našla digitálnu váhu v kúpeľni, no baterka v nej už bola vybitá, tak som zbehla do Waitrose kúpiť baterky, stáli až 5 libier! Vďakabohu fungovala a moje kufre spĺňali váhový limit. Vypĺňala som ešte nejaké tlačivá do ADC a v štvrtok som bola na nákupe sladkostí za posledné peniaze, ktoré mi zostali – kúpila som takú malú kolekciu The Cradbury pre bratranca na Mikuláša, kde je 5 rôznych druhov tyčiniek, pre seba vegánske gumené cukríky The Candy Kittens s príchuťou kyslý melón a nejakú tyčinku s horkou čokoládou, takisto mám obrovskú KitKat, ktorú som kúpila ešte v pondelok. V piatok som si obliekla moje nové šaty, pretože nám riaditeľ napísal, aby sme sa nahodili do gala na certifikáciu v ADC College. Z práce som odišla po 12:00 a ešte narýchlo som sa bola rozlúčiť so svojím obľúbeným parkom, keď som si ho celý obkolesila. Nasadla som na autobus, vyliezla som na horné poschodie a sadla som si úplne dopredu, aby som sa mohla celú cestu dívať cez čelné sklo. Krásne svietilo slnko a tak som si jednu z posledných jázd príjemne užila. V ADC College nám rozdali certifikáty a urobili sme si fotky. Pýtali sa nás čo sa nám najviac páčilo na našom pobyte. Pre mňa to bolo jednoznačne prostredie a okolie Londýna, no pre mnohých to bola práve samotná práca a kolegovia. Potom sme mohli stráviť zvyšok dňa každý podľa našich vlastných predstáv. Ja som nerobila nič zvláštne, len som sa bola ešte prejsť a kontrolovala som, či som si všetko zbalila. Zaľahli sme do postele s vedomím, že si pospíme len necelých 5 hodín, keďže sme vstávali ráno o 2:00. Na 3:00 sme si počkali na parkovisku za ADC College na náš odvoz na letisko do Lutonu. Nasledoval už len let domov, ktorému predchádzali menšie komplikácie, ale všetko sa nakoniec vyriešilo a všetci sme včas nasadli do lietadla.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počasie
Košice
20. januára 2019, 8:42
zamračené
zamračené
-4°C
pocitová teplota: -6°C
tlak vzduchu: 1020 mb
vlhkosť vzduchu: 79%
rýchlosť vetra: 2 m/s SSV
UV-Index: 0
Východ Slnka: 7:19
Západ Slnka: 16:14
 
Ankety

Ktorá prvácka trieda sa na imatrikulácii predstavila básničkou najlepšie?

View Results

Loading ... Loading ...