Namiesto toho, aby som Vám približovala deň po dni ako v predošlých príspevkoch, Vám v tomto čísle skôr zhrniem celý tento zážitok, Londýn a moje pocity a dojmy z neho a tunajších ľudí, keďže sa i tak tento finálny týždeň nič extra neudialo. Čítať ďalej
Školské kolo súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na PC sa uskutočnilo v utorok 11. 12. 2018. Súťaž otvoril riaditeľ školy Ing. Országh, ktorý sa zúčastnil aj na slávnostnom vyhodnotení výsledkov a víťazom odovzdal diplomy a vecné ceny. Čítať ďalej
Vitajte v mojom ďalšom príspevku, v ktorom zaznamenávam našu prax v Londýne týždeň po týždni. Čo sa dialo počas týždňa 2? Ponorte sa do čítania.
Deň 1
Znova do roboty. Veľmi som sa tam netešila, ale našťastie som konečne mala troška viac oddychu, keďže som len organizovala faktúry do zakladača. Po týždni som konečne prvýkrát jedla polievku – zašla som si do retro reštaurácie/kaviarne Duran’s v blízkosti môjho pracoviska a objednala som si veggie soup (zeleninovú polievku). Doniesli mi ju aj s ich tradičným bielym sendvičovým chlebom pomasteným slaným maslom. Bola teplá a lahodná. Veľmi som si na nej pochutila po dlhšej polievkovej absencii. Dosť mi chýba varené jedlo, keďže aj na večeru máme stále len nejaký uvarený alebo upečený polotovar zo supermarketu. Čo nastalo veľmi prekvapivo, boli problémy s našou rodinou, ktorá sa na nás sťažovala ADC College. Nám vôbec nič nepovedali, takže sme boli dosť zaskočené z vývoja udalostí. Údajne si berieme veci na desiatu bez dovolenia a nechávame za sebou bordel. Veci sa zvrtli zlým smerom a nepovedala by som, že obvinenia boli celkom pravdivé. Nechcem to tu rozpitvávať a dúfam, že v nasledujúcich dňoch to nejako vyriešime. Napíšem k tomu len toľko, že ja som si doteraz stále balila moje veci a ponúkala som sa len ovocím, ktoré povedali, že je nám stále k dispozícii a moje spolužiačky neraňajkovali, tak si niekedy so sebou vzali toast. V izbách sme možno mali trocha neporiadok, no skôr to boli len prázdne nákupné tašky. Po večeri sme stále pomohli upratať, aj keď nám bolo povedané, že nemusíme. Vrátila som sa domov prvá ako vždy. Išla som do svojej izby a tam som chvíľu relaxovala, pokiaľ nedošli moje spolužiačky. Čakali sme, že si to vydiskutujeme, ale bolo nám povedané, že máme u nich len raňajky a večere. To bolo všetko. Po večeri sme si hodili oblečenie do práčky – prali sme si len svetlé, aby sa nám náhodou niečo nepofarbilo. Išli sme tiež na nákup do Waitrose, aby sme sa zásobili a mohli si so sebou chystať do práce obedy – kúpili sme si chlieb, avokáda, syr, jogurt, dievčatá aj šunku, nejaké croissanty, banány, paradajky a v neposlednom rade džús. Potom som si trošku skicovala, volala s mamkou a nakoniec som šla do postele. Čítať ďalej
5:23. V takýto čas sme vyrazili z košickej železničnej stanice smerom na Bratislavu. Cesta trvala 6 hodín a o zábavu nebola núdza. Čítať ďalej