noviny.OAKE.sk
Noviny Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice
Dnes je pondelok, 24. september 2018.    Meniny oslavuje Ľubor,  zajtra Vladislav.

39613670_277261459770852_1561914335213649920_n(1)Milí čitatelia, vítam vás v novom školskom roku 2018/2019. Pripravil som si pre vás rozhovor s podpredsedníčkou Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je okrem iného skvelá osoba a športovkyňa telom i dušou. Strávili sme spolu niekoľko cyklistických dní počas letných prázdnin v Banskej Štiavnici a Bratislave. V rozhovore prinášam informácie nielen z politickej sféry, ale aj z tej súkromnej.

 

Čo by si chcela ešte v živote dokázať?

 

39557646_211222089747926_5889570545699127296_n  Chcela by som, aby v čase, keď to budú moje deti vedieť vyhodnotiť, to znamená, že budú dospelé a budú mať rodiny, tak chcem, aby mi povedali, že som bola dobrá mama. Podľa mňa na všetko existuje vysoká škola, všetko sa môžeš naučiť, ale ako byť dobrý rodič, to sa naučiť nevieš, to jednoducho iba stále skúšaš. Čím som staršia, tým si viac uvedomujem, že rodina je jediné, na čom naozaj záleží, všetko ostatné je také pominuteľné.

Čo sa týka pracovnej oblasti, v tej by som chcela začať písať knihy. Mám rozpísaných už množstvo kníh a stále si hovorím, že sa tomu začnem venovať, keď malý Kubko odrastie, ale to sú len výhovorky. V skutočnosti si na to neviem nájsť čas, neviem obetovať napríklad jazdu na bicykli. Ale celý život cítim, že musím písať. Vždy som rada písala a pre mňa je písanie aj taká psychohygiena. A aký žáner? Asi by som začala poviedkami. Mám veľmi rada kvalitné poviedky, ako napríklad „Zrazu klope ktosi na dvere (Etgar Keret)”, takže poviedkami by som asi začala, ale veľmi by som potrebovala dať na papier veci z môjho súkromia, z minulosti, ktoré som zamkla do pomyselnej skrine. Takže plánujem aj nejaké autobiografické dielo zo súkromia, ale aj z politického života, lebo aj tam sa dejú veci, o ktorých by mali ľudia vedieť.

 

Športovala si odmala? Aké si mala výsledky v škole?

 

39623972_1114869398670807_881710760999256064_n    Na základnej škole som bola vždy najlepšia žiačka. Už vtedy som bola veľmi ambiciózna. Rada som čítala, odmalička som vedela, že chcem byť novinárkou. Napríklad, za komunizmu som namiesto večerníčka pozerala televízne noviny.

Vtedy som bola veľmi tučné dieťa. Jeden spolužiak mi dokonca vymyslel prezývku „Hora-masa.“ Povedal to tak rýchlo, že som si myslela, že je to niečo po japonsky, lebo všetci mi hovorili, že vyzerám ako Japonka, nakoľko som mala šikmé oči. V treťom ročníku som pochopila, o čom to je, keď k nám prišla nová spolužiačka, ktorá bola ešte tučnejšia ako ja a jej dal prezývku „Hora -tuku”.

Tým, že som bola tučná, tak som veľa športovala, lebo rodičia nás k tomu vždy viedli, ale ja som strašne veľa jedla (to mi zostalo) a evidentne bol príjem vyšší ako výdaj. Na strednej škole som cielene chudla. Neviem, čím to bolo, ale v tom čase som začala byť rebelkou.

Čo sa týka výsledkov, humanitné vedy ma veľmi bavili (slovenský jazyk, angličtina, nemčina, dejepis, …) Predmety, ktoré ma nebavili, ako napríklad matematika, v tých som veľmi nevynikala, jednoducho som sa neprinútila. To mi ostalo doteraz. Veci, ktoré ma nebavia robiť, tak ich neviem robiť a veci, ktoré ma bavia, tak do tých sa viem tak vložiť, až zabúdam na všetko ostatné.

Tak som to mala s behaním. Môj prvý manžel, Tom- Kanaďan, behával. Tam to bol populárny šport, ale na Slovensku v tom čase (keď sa mi narodil môj najstarší syn, mala som 22 rokov) ešte ľudia nebehali. Takže Tom, keď vybehol do ulíc, všetci naňho pozerali a hovorili si: „ Čo je to za idiota?” Ja som stále nechápala, kam beží, tak som si povedala, že to musím vyskúšať. Vyskúšala som a totálne som tomu prepadla. Bolo jedno obdobie, kedy som behávala dvojfázovo. Behávala som 30 km denne. Bola som natoľko sfanatizovaná, že keď som napríklad zabehla o 2 kilometre menej, tak som bola o polnoci schopná vstať, obliecť sa a ísť behať. V tom období som sa nezapojila do žiadnych pretekov, ale keby som behala, tak by som mala brutálny čas. Stále som chcela byť lepšia, lepšia a lepšia a dosť som si tým ublížila, nakoľko som stratila všetok podkožný tuk.

 

 

Ak by si si mohla vybrať ktorékoľvek povolanie okrem tých predošlých, ktoré by to bolo?

 

40652848_291992494925438_6297873449939369984_nSpisovateľka alebo triatlonistka. Od septembra idem študovať psychológiu na vysokú školu. To je vec, ktorej sa budem určite neskôr chcieť venovať. Prečo práve psychológiu? Vyberala som si medzi právom a psychológiou a povedala som si, že právnikov máme v tejto krajine strašne veľa a nie každý právnik sa vydaril. Jednoducho ma fascinuje ľudská duša. Baví ma ľudí motivovať a to by som chcela prepájať aj so športom, lebo v tom vidím taký symbol ako v cyklistike. Prídeš pod nejaký kopec a on sa ti zdá byť neuveriteľne vysoký, ale v momente, keď sa nevzdáš a vylezieš naň, máš pocit,ako by sa pred tebou sklonil. Každý kopec má svoj koniec, takže sa to dá vždy zvládnuť a potom na teba čaká príjemný zjazd. Všetko sa dá v živote zvládnuť.

 

Prečo si sa rozhodla vydať na cestu politika?

 

     39685849_2218804188334958_5242457946448723968_n  Predtým som 15 rokov robila investigatívnu novinárku. Bolo to pre mňa strašne frustrujúce, že som stále len kritizovala, stále som písala, aký je ten a tamten zlý, ako to a tamto nefunguje. A potom mi tak jedného dňa prišlo: „Ty stále len kritizuješ a píšeš o tom, ale nič si neurobila preto, aby to bolo lepšie,”  tak som si povedala, že ten systém treba meniť zvnútra. To bolo v momente, keď som dostala ponuku od Richarda Sulíka ísť do SaSky. Veci som zvážila a sama sebe povedala: „Keď sa tváriš, že vieš o tom písať a vieš, ako by to malo byť, tak choď teraz do tej politiky a ukáž, v čom to ty budeš robiť inak.“

Som v politike 8 rokov, ale neviem či som presvedčila samú seba. Kedy bol ten zlom? Asi pri Kuciakovi. To bolo dno, kedy som si myslela, že aj ten môj hlas mohol zaznieť a mohli by sme to tu, v tejto krajine zmeniť, ale tá karavána vlastne ide stále ďalej, urobili kozmetické úpravy a ľudia na to naleteli. Všetci spolu pomáhame vytvárať klamlivý obraz, že táto krajina naozaj funguje a sme naozaj právny štát, ale je to klamstvo. Pretože dvaja ľudia tu prišli o život a ja som 100% presvedčená, že to súviselo s tým, o čom Kuciak písal. Do dnešného dňa nepozná polícia motív a ani vraha. Vrah ma ani tak nezaujíma, zaujíma ma objednávateľ. Je neuveriteľné, že my sa zobúdzame do nových rán a chodíme do parlamentu, kde prijímame zákony o energetike. A vtedy mi to tak došlo, že je to taká „márnosť nad márnosť”.

 

 

Čo je na tvojom aktuálnom povolaní najľahšie a naopak to najťažšie?

 

      39543600_218015835726413_386661165331120128_n   Najľahšie je asi to, čo ja nerobím, ale aj o tom môže byť povolanie poslanca NR, že nerobíš nič, jednoducho tam len si. Chodíš si tam sadnúť a ľudia o tebe vlastne ani nevedia, že existuješ. Na začiatku volebného obdobia povieš slovíčko prisahám*, kedy skladáš sľub poslanca a na konci volebného obdobia odídeš s nejakým počítačom. Takých poslancov tam je veľmi veľa, z tých 150 je takých 80. Najhoršie je na tom, že ja som podpredsedníčka parlamentu, vediem schôdze a niekedy, keď vyvolám poslanca, neviem ani ako sa volá alebo, keď ho idem napomenúť, napríklad za telefonovanie, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom, tak ho oslovím len „pán poslanec, netelefonujte”, nakoľko neviem, kto to je a keby som ho stretla na ulici, tak ho už vôbec nespoznám. Oni tam nič nerobia, oni stláčajú gombíky a to je všetko. Takže práca poslanca vie byť aj takto ľahká.

Potom vie byť táto práca náročná, keď dáš o sebe vedieť, keď kričíš a vystupuješ kriticky. A to je to najťažšie, lebo ťa spoznáva každý na ulici. Každý, kto ťa spozná, si myslí, že si nejaký verejný produkt, ktorému môže vynadať a opľuť ho. V tomto je to dosť nevďačné. Všetkým ľuďom vyhovieť nemôžeš, vždy sa nájdu takí, ktorí, ťa neznášajú. Hlavne po tom období ako zabili Kuciaka, potom ako sa tu zmáha rastúci extrémizmus a takí ľudia, ktorí volajú po priamej demokracii, to sú veľmi nebezpečné hlasy, podľa mňa. Oni sa radikalizujú a ja to veľmi cítim, tým že som odmietla ochranku a limuzínu, tak veľmi často chodím pešo, čím som strašne odkrytá pred takýmito ľuďmi, a preto dosť pociťujem stratu osobnej slobody. Niekedy sa pýtam samej seba, či mi to stálo za to. V súkromnej sfére som zarábala viac, ako zarábam teraz. Nejde o to, že sa sťažujem, ale vediac to, že sa niekedy budem cítiť doslova ohrozená, keď pôjdem na prechádzku s mojimi deťmi, tak by som do toho nešla.

Aby som nebola taká pesimistická, tak na druhej strane je strašne fajn, keď sa stane opak. Keď ma ľudia zastavia a povedia, že to vnímajú, že so mnou súhlasia, že sa im páči, čo robím a to je naozaj super.

 

Čo robíš vo svojom voľnom čase?

 

Som s deťmi, bicyklujem, behám, háčkujem a strašne rada som na našej chalupe.

 

Čo by si chcela odkázať študentom našej školy?

 

       39762395_224983201529594_3170765833974579200_nAby sa zaujímali o to, čo sa deje okolo nich. Aby vedeli alebo sa aspoň snažili vedieť, čo je správne a nech nepočúvajú rôzne populistické reči a skratkovité vyhlásenia politikov. Aby sa zaujímali o veci verejné, lebo ich sa to  týka tiež. Aby začali rozlišovať klamára-populistu od politika, ktorý to myslí naozaj úprimne a má dobrý program, lebo inak sa ako krajina neposunieme nikam. Obzvlášť to platí pri týchto mladých ľuďoch, lebo je neuveriteľné, že napríklad Kotleba vyrastal na prvovoličoch, a to je veľmi smutné.

Ak niekto nejde voliť v zmysle „ Ja sa do toho nevyznám”, tak nech si od niekoho nechá poradiť. Myslím si, že dnes je toľko kandidujúcich subjektov, že si každý niečo nájde. Alebo nech sa on sám začne nejako angažovať, ale nech nenechá Slovensko napospas, len tak.

Ďalej by som im odkázala, aby cestovali, nech vidia svet. Svet je jedno úžasné miesto, strašne rozmanité a farebné. To nám Slovákom veľmi chýba, lebo málo ľudí je scestovaných. Keby každý mladý človek, napríklad po strednej škole, šiel na rok niekam, ale nie tak, že rodičia mi zaplatia, ale ísť cestovať, brigádovať po Európe. A keď sa potom vrátia opäť domov a priniesli by všetko to dobro, čo videli, tak si myslím, že by zo Slovenska bola úplne iná krajina.

 

 

 

Nikolas Prejsa

 

 

* ”Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počasie
Košice
24. septembra 2018, 8:17
zamračené
zamračené
12°C
pocitová teplota: 10°C
tlak vzduchu: 1010 mb
vlhkosť vzduchu: 71%
rýchlosť vetra: 4 m/s SSZ
UV-Index: 0
Východ Slnka: 6:24
Západ Slnka: 18:29
 
Ankety

Ktoré maturitné tablo sa Vám páči tento rok najviac?

View Results

Loading ... Loading ...