noviny.OAKE.sk Noviny Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice
Dnes je piatok, 26. apríl 2024. Meniny oslavuje Jaroslava, zajtra
Jaroslav.
Dobrý deň, prinášam Vám rozhovor s pani profesorkou RNDr. Máriou Javnickou.
Ženské meno Mária má hebrejský pôvod a voľný preklad znie „milovaná bohom“. Dominantnými vlastnosťami týchto žien je vôľa, citlivosť, mravnosť a aktívnosť. Ako vidieť, aj k tejto práci je potrebná veľká vôľa, aktívnosť, citlivosť. Priťahuje ich povolanie, kde treba odovzdávať veľa zo seba. Zvyčajne sú veľmi dobré študentky, obľubujú hlavne klasické štúdium.
- Je to pravda, boli ste aj Vy dobrou študentkou?
Áno, bola, viac ako dobrá, veľmi rada som sa učila, nikdy ma to nezaťažovalo a zaujímalo ma všetko.
- Snívali ste už od detstva byť učiteľkou, alebo to prišlo časom stráveným v škole a nad knihami?
Naozaj som chcela byť od detstva učiteľkou, potvrdila by vám to moja mamka, inak ako „na učiteľku“ som sa ani nehrala. A splnil sa mi môj životný sen, moja práca je aj mojím koníčkom.
- Ktoré predmety ste mali veľmi rada a naopak, ktoré sa Vám nepáčili?
Možno sa vám to bude zdať zvláštne, ale matematika nebola mojím najobľúbenejším predmetom, bola to výtvarná výchova na ZŠ a chémia na gymnáziu, ale v poslednom ročníku gymnázia som si vypísala prihlášku na Prírodovedeckú fakultu odbor matematika – fyzika, a tam som si za svoju lásku zvolila fyziku. Nemala som rada predmet slovenský jazyk a literatúra a hudobnú výchovu.
- Vymenili by ste sa v dnešnej dobe so študentmi? Aké to bolo za Vašich čias?
Nie, nevymenila, aj keď možnosť študovať v zahraničí a komunikovať so svetom cez internet dnešným študentom závidím, ale ten chaos v slovenskom školstve a znižujúcu sa vedomostnú úroveň – to neberiem. My sme mali oveľa náročnejších učiteľov, vyžadovalo sa od nás oveľa, oveľa viac. Aj ja som musela poľaviť vo svojich nárokoch na svojich študentov – nemusia toľko vedieť ako kedysi my a získajú aj vysokoškolské vzdelanie – taká je doba – príliš veľa škôl a málo študentov – chýba konkurencia.
- Prečo ste sa rozhodli práve pre našu školu OA Watsonovu? Čo sa Vám na nej veľmi páči a naopak, čo by ste zmenili?
V živote človeka nastane obdobie, keď potrebuje zmeniť prostredie, kolektív okolo seba a postúpiť trocha vyššie. Aj keď som po skončení VŠ dostala prácu na ZŠ, vždy som túžila učiť na SŠ a moje neustále posielanie žiadostí konečne malo kladnú odozvu, tak som tu..
Čo sa mi tu páči? Je tu taký kľud – čo sa týka práce so študentmi – už si to užívam, myslím si, že si už na mňa a moje „maniere“ zvykli a vychádzame spolu dobre, ak nie – nech sa mi ozvú tí, ktorí si myslia niečo iné, rada podiskutujem a určite sa dohodneme – ale pripravovať sa na vyučovanie musí každý, kto chce byť ako tak úspešný.
Čo by som zmenila? Ak by si každý plnil svoje povinnosti, a to myslím nielen študentov, ale aj svojich kolegov, tak by sa nemuselo meniť nič a určite by boli aj študenti spokojní a nekrivdilo by sa im.
- Pracovali ste aj na inej škole, alebo mali ste aj inú prácu?
Hneď po skončení PF UPJŠ som učila na ZŠ Krosnianska 2, dodnes som so svojou prvou triedou v kontakte a už učím aj deti svojich žiakov, po materskej dovolenke som učila skoro 15 rokov na ZŠ Lechkého 1 a potom už na našej OA. Inú prácu som nemala.
- Ako si najradšej oddýchnete po práci?
Najradšej som vo svojej záhradke a v zime na vychádzke v lese, cez zimné prázdniny pravidelne lyžujem, počas šk. roka nepravidelne cvičím vo fitku.
- Zvýši sa Vám čas aj na nejaké to hobby?
No to je tá moja záhradka a pohyb v prírode alebo s činkami v posilňovni.
Posedenie s priateľmi pri ohníku alebo na kávičke…
- Čo by ste odkázali dnešným študentom?
Neustále na sebe pracovať, určite nezanevrieť na matematiku, ja im stále hovorím, že ju každý potrebuje a bude potrebovať, hoci si to dnes neuvedomujú, no a nech sa zdokonaľujú v cudzích jazykoch, jeden je už dnes málo. A že peniaze nie sú všetko, radšej menej a obklopiť sa dobrými ľuďmi, na ktorých sa môžu spoľahnúť.
- Čo všetko Vám dáva táto práca? Je to veľmi ťažká práca, práca so študentmi?
Zmenu, každý deň je iný, nedovolí mi zostarnúť, núti ma na sebe pracovať, vždy niečo nové vymýšľať, dnešní študenti sú iní, im nestačí len niečo nadiktovať, ich treba presvedčiť, že to všetko má zmysel. Niektorých treba viesť za ruku, iným stačí ukázať a pôjdu sami, ale najťažšie je pôsobiť tak, aby sami chceli.
Áno, práca so študentmi je ťažká, hlavne vtedy, keď treba nahrádzať aj prácu rodičov a výsledok snaženia vidno až o niekoľko rokov. O to je to ale krajšie a hreje.
Ďakujem Vám za rozhovor a Váš čas.
Anka
Ankety
Dobrý deň, prinášam Vám rozhovor s pani profesorkou RNDr. Máriou Javnickou.
Ženské meno Mária má hebrejský pôvod a voľný preklad znie „milovaná bohom“. Dominantnými vlastnosťami týchto žien je vôľa, citlivosť, mravnosť a aktívnosť. Ako vidieť, aj k tejto práci je potrebná veľká vôľa, aktívnosť, citlivosť. Priťahuje ich povolanie, kde treba odovzdávať veľa zo seba. Zvyčajne sú veľmi dobré študentky, obľubujú hlavne klasické štúdium.
- Je to pravda, boli ste aj Vy dobrou študentkou?
Áno, bola, viac ako dobrá, veľmi rada som sa učila, nikdy ma to nezaťažovalo a zaujímalo ma všetko.
- Snívali ste už od detstva byť učiteľkou, alebo to prišlo časom stráveným v škole a nad knihami?
Naozaj som chcela byť od detstva učiteľkou, potvrdila by vám to moja mamka, inak ako „na učiteľku“ som sa ani nehrala. A splnil sa mi môj životný sen, moja práca je aj mojím koníčkom.
- Ktoré predmety ste mali veľmi rada a naopak, ktoré sa Vám nepáčili?
Možno sa vám to bude zdať zvláštne, ale matematika nebola mojím najobľúbenejším predmetom, bola to výtvarná výchova na ZŠ a chémia na gymnáziu, ale v poslednom ročníku gymnázia som si vypísala prihlášku na Prírodovedeckú fakultu odbor matematika – fyzika, a tam som si za svoju lásku zvolila fyziku. Nemala som rada predmet slovenský jazyk a literatúra a hudobnú výchovu.
- Vymenili by ste sa v dnešnej dobe so študentmi? Aké to bolo za Vašich čias?
Nie, nevymenila, aj keď možnosť študovať v zahraničí a komunikovať so svetom cez internet dnešným študentom závidím, ale ten chaos v slovenskom školstve a znižujúcu sa vedomostnú úroveň – to neberiem. My sme mali oveľa náročnejších učiteľov, vyžadovalo sa od nás oveľa, oveľa viac. Aj ja som musela poľaviť vo svojich nárokoch na svojich študentov – nemusia toľko vedieť ako kedysi my a získajú aj vysokoškolské vzdelanie – taká je doba – príliš veľa škôl a málo študentov – chýba konkurencia.
- Prečo ste sa rozhodli práve pre našu školu OA Watsonovu? Čo sa Vám na nej veľmi páči a naopak, čo by ste zmenili?
V živote človeka nastane obdobie, keď potrebuje zmeniť prostredie, kolektív okolo seba a postúpiť trocha vyššie. Aj keď som po skončení VŠ dostala prácu na ZŠ, vždy som túžila učiť na SŠ a moje neustále posielanie žiadostí konečne malo kladnú odozvu, tak som tu..
Čo sa mi tu páči? Je tu taký kľud – čo sa týka práce so študentmi – už si to užívam, myslím si, že si už na mňa a moje „maniere“ zvykli a vychádzame spolu dobre, ak nie – nech sa mi ozvú tí, ktorí si myslia niečo iné, rada podiskutujem a určite sa dohodneme – ale pripravovať sa na vyučovanie musí každý, kto chce byť ako tak úspešný.
Čo by som zmenila? Ak by si každý plnil svoje povinnosti, a to myslím nielen študentov, ale aj svojich kolegov, tak by sa nemuselo meniť nič a určite by boli aj študenti spokojní a nekrivdilo by sa im.
- Pracovali ste aj na inej škole, alebo mali ste aj inú prácu?
Hneď po skončení PF UPJŠ som učila na ZŠ Krosnianska 2, dodnes som so svojou prvou triedou v kontakte a už učím aj deti svojich žiakov, po materskej dovolenke som učila skoro 15 rokov na ZŠ Lechkého 1 a potom už na našej OA. Inú prácu som nemala.
- Ako si najradšej oddýchnete po práci?
Najradšej som vo svojej záhradke a v zime na vychádzke v lese, cez zimné prázdniny pravidelne lyžujem, počas šk. roka nepravidelne cvičím vo fitku.
- Zvýši sa Vám čas aj na nejaké to hobby?
No to je tá moja záhradka a pohyb v prírode alebo s činkami v posilňovni.
Posedenie s priateľmi pri ohníku alebo na kávičke…
- Čo by ste odkázali dnešným študentom?
Neustále na sebe pracovať, určite nezanevrieť na matematiku, ja im stále hovorím, že ju každý potrebuje a bude potrebovať, hoci si to dnes neuvedomujú, no a nech sa zdokonaľujú v cudzích jazykoch, jeden je už dnes málo. A že peniaze nie sú všetko, radšej menej a obklopiť sa dobrými ľuďmi, na ktorých sa môžu spoľahnúť.
- Čo všetko Vám dáva táto práca? Je to veľmi ťažká práca, práca so študentmi?
Zmenu, každý deň je iný, nedovolí mi zostarnúť, núti ma na sebe pracovať, vždy niečo nové vymýšľať, dnešní študenti sú iní, im nestačí len niečo nadiktovať, ich treba presvedčiť, že to všetko má zmysel. Niektorých treba viesť za ruku, iným stačí ukázať a pôjdu sami, ale najťažšie je pôsobiť tak, aby sami chceli.
Áno, práca so študentmi je ťažká, hlavne vtedy, keď treba nahrádzať aj prácu rodičov a výsledok snaženia vidno až o niekoľko rokov. O to je to ale krajšie a hreje.
Ďakujem Vám za rozhovor a Váš čas.
Anka
Ankety
Loading ...
Pridaj komentár