Autumn
The one of four seasons is back again
Coming shortly after summer before there’ll be another.
The yellow leaves are falling, lying on the pavement of the park
While I’m sitting here on this bench, looking at people all around me.
They pass me, some of them walk, others lead a rather meaningless talk.
Looking at the trees – what an outstanding view,
The small branches make a move as if wanting to say hi.
In my mind I reply, “Hey, it’s so great to be alive!”
Although in reality I feel like a part of me is dying,
But I don’t see myself crying, no, I’m at peace.
While the branches tremble I suddenly remember
The person I once had been, not even so long ago…
But deep inside I know with everyday she’s more gone.
Maybe I’m still stuck in her body,
But my mind is working in a completely different way,
Still, the nostalgia overcomes me from time to time,
Because it’s this identity I’d decided to take on with me for this life.
And so I say to myself, “It’s completely okay for you to have this name
And let yourself walk step by step into the arms of your faith.
After all, this whole life you’re living here is just a mere day
In the eyes of your soul who had already outlived many more…”
Jeseň
Jedno zo štyroch ročných období je tu zas,
prichádza hneď po lete predtým než tu bude znova.
Žlté lístie opadáva, ležiac na chodníkoch v parku,
zatiaľ čo tu sedím na tejto lavičke, pozerajúc na ľudí naokolo.
Prejdú popri mne, niektorí len chodia, iní vedú dosť nezmyselnú debatu.
Hľadiac na stromy – aký prekrásny pohľad,
malé vetvičky sa pohnú, akoby chceli povedať ahoj.
V mojej mysli odpoviem, „Čaute, je také úžasné byť nažive!“
I keď v skutočnosti sa cítim akoby časť zo mňa umierala,
ale nevidím sa plakať, vôbec, som skôr pokojná.
Medzitým čo sa vetvičky chvejú si spomeniem
na človeka, ktorým som kedysi bola, ani nie tak dávno…
No hlboko vnútri viem, že každým dňom je viac a viac vzdialená.
Možno som ešte stále uviaznutá v jej tele,
ale moja myseľ funguje už úplne inak;
i tak ma však z času na čas prepadne nostalgia,
pretože som si vybrala prežiť tento život s touto identitou.
A tak si len poviem sama pre seba: „Je v absolútnom poriadku mať toto meno
a nechať samú seba kráčať krok za krokom do náruče tvojho osudu.
Koniec koncov, tento celý život, ktorý tu žiješ je len jeden deň
v očiach tvojej duše, ktorá ich zažila už o mnoho viac…“
Suzanne/Zuzana