Through The Window of a Room

 

Sitting on the carpet in the middle of the room,

I look outside through the only portal,

Peeking through the blinds

To see the midnight with my own eyes;

To try and grasp all the feelings and sensations it gives me.

 

There’s only a fellow spider besides me

Spying on me with his eight eyes from the ceiling.

The leaves are slowly moving

To the rhythm of the unknown music.

The lamp is shining bright

As if wanting to show me the beauty of the street outside

That lies in the mystery I am yet to uncover,

Because I am soon going to break out of my safe bubble;

The one I had created a long time ago,

Resolutely refusing to leave my comfort zone,

Staying mysterious like the cars,

Whose engines make a faint vroom,

And thus get into my room for a mere moment,

But instantly disappear in the dark of one Friday night.

 

Cez okno izby

 

Sedím na koberci v strede izby,

pozerajúc sa von jediným portálom,

nakúkajúc spoza žalúzií,

aby som videla polnoc na vlastné oči;

aby som sa posnažila zachytiť všetky tie pocity, ktoré mi dáva.

 

Okrem mňa tu je iba pavúk,

ktorý ma špehuje svojimi ôsmimi očami zo stropu.

Lístie sa pomaly hýbe do rytmu neznámej hudby.

Lampa silno žiari,

akoby mi chcela ukázať krásu ulice za oknom,

ktorá sa skrýva v tajomstve, ktoré čochvíľa objavím,

pretože za chvíľu sfúknem svoju ochrannú bublinu;

tú, ktorú som si vytvorila tak dávno,

rezolútne odmietajúc opustiť moju komfortnú zónu,

zostávajúc tajomnou ako autá,

ktorých motor započujem urobiť vruum,

a tak sa dostanú do mojej izby na zlomok okamihu,

no hneď zmiznú v temnote jednej piatkovej noci.

 

Suzanne/Zuzana