Sama
Užívam si prázdnotu, ktorá neopísateľnú voľnosť mi dáva, tak veľmi milujem byť osamelá, len tak opustená; jednoducho celkom sama.
Užívam si prázdnotu, ktorá neopísateľnú voľnosť mi dáva, tak veľmi milujem byť osamelá, len tak opustená; jednoducho celkom sama.
Krehké vločky vetrom ladne tancujú, mráz pevne drží ich zmyselnú tvár, spočívajúce na rukavici si ich zvedavo obzerám, zatiaľ čo sa strácajú a nové sa z výšin vznášajú.
Daj, že Bože lásku nám, tú vášeň planúcich vášni. Otvor chladné srdcia dokorán, sťa vánok vetra čo básni.
Leto už je za nami, teraz nám jeseň pestrofarebnými listami náladu rozžiari. Nežným vánkom vietor pohladí ťa, na tuhú zimu pomaly pripraví ťa. Jemné vlásky starej panej, či pavúčia…
Na pohľad nenápadná budova stojí na Watsonovej ulici číslo 61. Ak idete náhodne okolo nej, nie je ničím zaujímavá, no ak sa o ňu začnete zaujímať, či dokonca pomýšľať o štúdiu…
Kde bolo tam bolo, bola raz krajina, ktorá sa volala Nezábudkovo. Tá krajina sa tak volala preto, lebo tam okrem nezábudiek nerástli žiadne iné kvety. V nezábudkove žili samí dobrosrdeční a milí…