Never ending waiting
Waiting for something, yet waiting for nothing, pretending the cruel time isn’t passing us by, holding the long waterfall of salty tears before I actually start to cry.
Waiting for something, yet waiting for nothing, pretending the cruel time isn’t passing us by, holding the long waterfall of salty tears before I actually start to cry.
Svet plný našich rozličných predstáv, rozmanitých túžob, šialených snov a zamotaných myšlienok. To všetko a ešte viac tvorí tú rozľahlú ledabolo utkanú pavučinu sídliacu hlboko v našich hlavách, fantáziu.
Je to vskutku tak nesmierne ťažké vžiť sa do kože druhého, človeka rozumného, tak blízkeho, tebe rovného? Pýtam sa neustále, keď moje krehké srdce žiali, rozpolené kľukatou ryhou na dva…
Hlasný šum sa nesie všade navôkol, čakala som, kedy sa ma dotkne, a vtiahne ma do svojho šialeného diania, no márne, bez dočkania.
Niekedy prenasleduje ľudí neznesiteľná plachosť. Dostáva sa im hlboko pod kožu, vtedy im zrazu svitne, že nič nezmôžu, len ticho v tmavom kúte čušať, svoje hlasné myšlienky zadúšať.
Faloš nájdeš na každom kroku, kráča s tebou i pri tebe bok po boku. So lžami si tá mrcha hravo lichotí, najmä keď svoju povrchnú pieseň zanôti.
Svetlo tvorí tvoju krásnu tvár oči na mňa zaľúbené, ako sledujú jak sa blíži jar držia ruky moje spotené.