1.BVážený pán riaditeľ, vedenie školy a profesorský zbor, milí žiaci.

Nadišiel deň s veľkým “I„ Imatrikulácia. Všetci tu stojíme pekne oblečení a konečne nadišiel čas, keď sa oficiálne môžeme stať členmi tejto školy. Nebudú to ľahké, ale ani neprekonateľné 4 roky. Každý z nás si bude musieť uvedomiť že to, aby bol človek dobrým ekonómom, ho bude stáť veľa driny.

To, že zatiaľ na matike ticho vysedávame, lebo prepadáme, je len začiatok. Základom tejto školy je ekonomika a to, že profesorka nám opakuje “učte sa postupne z hodiny na hodinu„ je dobrá rada do života. Na ruštine sa s azbukou trápime a pre Mateja určené špeciálne pravidlá máme. Na ADKčku von oknom pozeráme, no občas si nejakú lekciu dáme. Na tovarku sa radi vzdelávame a na biológii v tichosti počúvame. Dejepis si ľahko pamätáme, aj geografiu radi počúvame a slepé mapy ovládame. Na API poznámky neradi máme, radšej si karty alebo šach zahráme. Na telesnej to všetci okrem Danky a Kubka flákame. Keď chceme šíriť dobré meno našej školy, mali by sme vedieť aj to, kde sa píše “I„ alebo “Y„ .Hlava našej triedy by o tom vedela rozprávať, a preto s radosťou budeme na hodinách slovenčiny s našou pani profesorkou Polomskou vysedávať a nad gramatikou hlavy lámať. Je to osoba, ktorá s nami nerieši len slovenčinu či občiansku náuku, ale aj mnoho ďalších vecí. Napríklad aj to, keď na hodiny meškávame, lebo s prázdnymi bruškami na obedy dlho čakáme. Sme radi za triednu, akú nám dali a aj za spolužiakov, ktorých sme dostali. Hádky v triede nepoznáme, no srandu si vždy robievame, aj keď nástenku ako jediní nemáme.

4 roky zbehnú ako voda, ekonómovia z nás budú teda. Veríme, že triedna s nami po celý čas vydrží a dokážeme, že riaditeľ so zástupcom našu triedu kvôli problémom navštevovať nemusí.

Učitelia nám môžu otvoriť dvere, ale vstúpiť do nich musíme sami, každý z nás ma v hlave rozum, v topánkach vlastné nohy, môžeme ísť akoukoľvek cestou, pre ktorú sa rozhodneme sami. No všetci pamätajme, že nikdy niet cesty späť.