- Ako by ste charakterizovali vaše štúdium na gymnáziu/strednej škole? Máte nejaké zážitky, o ktoré by ste sa chceli podeliť?
Ako študent som nebol ten najlepší, ale ani ten najhorší žiak v triede. Učenie jazykov mi išlo a mal som rád dejepis a náuku o spoločnosti (dnešnú občianskú výchovu). Na druhej strane som nemal dobré výsledky z matematiky, chémie alebo biológie. Na strednej škole som sedel zvyčajne v prvom rade, pred učiteľskou katedrou, aby som sa čo najviac naučil a zapamätal si v škole, a potom poobede som mohol ísť von s kamarátmi. Čo sa týka mojej absencie, niekedy som vynechal iba 10-20 hodín za celý školský rok, dokonca počas jedného školského roka som vôbec nechýbal. No opísal by som sa ako rozumný študent, ktorý bol dosť často roztržitý.
- Prečo práve filozofia a francúzština?
Keď som bol malý, už ako 7 či 8-ročného ma otec tlačil do učenia jazykov. Vždy mi hovorieval, aké je to dôležité pre moju budúcnosť. Keďže hovoril po francúzsky a rusky, nie však po anglicky, snažil sa ma naučiť základy francúzštiny, pretože ruština bola vnímania ako zastaraná. Teraz som však mierne sklamaný, že som sa neučil po rusky, keďže si myslím, že je ako jazyk súčasne rovnako pekný a dôležitý ako francúzština či angličtina. Keď som bol na gymnáziu, prešli sme si aj psychologickým testovaním. Výsledky ukázali, že som nadaný na jazyky, takže aj to je jeden z dôvodov prečo práve francúzština.
A filozofia ? Často sme ako spolužiaci viedli debaty o rôznych témach týkajúcich sa našej spoločnosti a politiky, niekedy sme sa na niečom aj pohádali. Vždy som chcel byť presvedčivý a zároveň som chcel vedieť prispieť čo najsilnejšími argumentmi. A tak som sa začal zaujímať viac o logiku, zdôvodňovanie a o správne spôsoby ako uvažovať a argumentovať. Myslím si, že logika a kritické myslenie sú veľmi dôležité. Často študenti nevedia ako argumentovať, a niekedy, čo je ešte horšie, nemajú vôbec ani vlastný názor na aktuálne dianie, ktoré ovplyvňuje, vo veľkom či v malom rozsahu, ich životy. Pokúste sa ich spýtať na ich osobný názor na Brexit… Dostatočne nečítajú a to je dôvod prečo niekedy nemajú vlastnú mienku, alebo si nedokážu svoj uhol pohľadu adekvátne obrániť.
- Vždy ste chceli byť učiteľom?
Nie, vôbec nie. Len som povedal, že jednoducho chcem skombinovať filozofiu s francúzštinou v mojom ďalšom štúdiu na vysokej škole. Jedna z možností bola vyučovanie školských predmetov – francúzštiny a občianskej náuky. Po mojom magisterskom štúdiu som pokračoval ďalšie 3 roky, aby som získal doktorát zo systematickej filozofie.
- Kde ste pracovali predtým než ste nastúpili na našu školu?
Po mojom štúdiu na vysokej škole som vyučoval osem mesiacov francúzsky jazyk na juhu Talianska. Bolo to v Ruvo di Puglia, mestečko pri Bari. Prežil som tu jedny z mojich najlepších chvíľ. Bol som priam očarený ich mentalitou – pokojným životom bez stresu. Keď som sa vrátil, pracoval som tu na Slovensku vo francúzskej firme, ktorá sa špecializovala na export v oblasti automobilového priemyslu. To však bolo len na krátke obdobie.
- Ako sa vám pracuje s dnešnou mládežou? Splnilo toto povolanie vaše očakávania?
Pravdupovediac, nikdy som si nepredstavoval, že sa stanem profesorom. Je to veľmi krásne povolanie, ktoré vás zato veľa naučí, i napriek tomu, že vy ste tým, ktorý vyučuje. Treba mať veľa trpezlivosti s mladými a takisto mať individuálny prístup ku každému žiakovi. Samozrejme, že sú triedy, do ktorých rád vkročím, a naopak také, do ktorých sa mi vôbec nechce. Takisto sme len ľudia a nie roboti… Musíme sa rovnako nútiť robiť veci, ktoré nás nebavia, ako sa vy žiaci musíte nútiť učiť veci, ktoré považujete za menej dôležité. A či toto povolanie zodpovedá mojim očakávaniam? Povedal by som, že áno. Musíte mať radi to, čo robíte a potom sú aj vzťahy medzi profesormi a žiakmi dôvernejšie.
- Čo vás najviac frustruje na žiakoch a školskom systéme ako takom; a naopak – čo vás motivuje každé ráno vstať a ísť do školy?
Myslím si, že pravý učiteľ je taký, ktorý dokáže vzbudiť záujem o predmety aj v žiakoch, ktorých dané predmety absolútne nezaujímajú alebo ich dokonca nenávidia. To je ťažká úloha pre všetkých nás učiteľov. Dnes je kopa vecí, pre ktoré sú mladí nepozorní. Majú radšej chatovanie na mobiloch s kamarátmi, míňať čas pozeraním televíznych seriálov, robením hlúpostí alebo tiež ničnerobením. Mladí, ktorých vyučujeme, to je naša budúcnosť. Som spokojný, ak uspejem a vyvolám záujem, reflexiu či sebahodnotenie u žiakov. A práve to je mojou motiváciou, aby som každé ráno vstal a išiel do práce.
- Čo rád robievate vo voľnom čase?
Mám rád behanie, je to moja vášeň. Nie len klasické behy, ale aj „ultra-trail“. Takto sa hovorí behu v prírode na viac ako 50 km, či niekedy dokonca až na viac ako 100 km. Je to môj druh meditácie a zároveň únik od každodenného života a povinností. Keď behávate medzi 18-timi a 20-timi hodinami, je to akoby ste prežívali život v živote. Nikdy by mi to ani nenapadlo, keďže som ako tínedžer nenávidel beh. Ako dospelý sa na to pozerám inak a dnes si nedokážem ani predstaviť 3 dni bez behania. Normálne behávam v priemere tak 20 – 70 km týždenne. To je takisto moja rada pre mladých ľudí: Hýbte sa a jedzte zdravo a vaše zdravie sa vám odmení. Ale takisto trávim svoj voľný čas ako ostatní – pozeraním komédii a dobrých filmov, sledovaním futbalových zápasov priamo v štadiónoch, veľa cestujem a ako väčšina ľudí rád relaxujem a mám aj chvíle ničnerobenia.
- Kde všade vo svete ste už boli?
Navštívil som len krajiny Európy, väčšinu z nich práve v západnej Európe. Je ich veľa, no spomenul by som tie najdôležitejšie, a to Francúzsko, Taliansko, Švédsko a Belgicko. Najradšej mám Taliansko. Raz by som si prial navštíviť krajiny Južnej Ameriky, napríklad Uruguaj alebo Venezuelu. Z Ázie určite Severnú Kóreu, aby som na vlastné oči videl tunajší život a posúdil, či je režim až taký krutý ako sa hovorí v médiách.
- Čo sa vám najviac páči na Francúzsku?
Páči sa mi ich jazyk, krajina, gastronómia a filmy. Na druhej strane mi však niekedy vadí tá typická hrdosť Francúzov.
- Aká je vaša obľúbená kniha a film?
Rád čítam všetko, čo nejako obohatí moje myšlienky a názory. Čo sa týka filmov, tak mám najradšej trilógiu americkej kinematografie Back to the Future (Návrat do budúcnosti) z rokov 1985 – 1990. Nakoľko sú to filmy o cestovaní v čase, vždy ma dokážu fascinovať detaily, na ktoré sa museli scenáristi a režisér sústrediť počas natáčania všetkých troch častí.
- Kto je váš obľúbený filozof a aká je vaša životná filozofia?
Počas rôznych etáp môjho života som mal rád alebo som nasledoval diela rôznych filozofov aj autorov. Myslím si, že sa každý človek vyvíja a mení. Človek, ktorý vždy stojí na jednom mieste sa nerozvíja, takže nedokáže prijímať nové nápady a trendy. Nehovorím tým, že treba prevziať všetko to, čo je nové, ale treba sa nad tým zamyslieť a vedieť zdôvodniť prečo áno a prečo nie. Nemali by sme byť tvrdohlaví, a preto sa neriadim konkrétnou životnou filozofiou.
- Keby bolo vo vašej moci zmeniť čokoľvek na tomto svete, čo by to bolo?
Vzal by som peniaze bohatých a použil by som ich na zlepšenie životných podmienok ľuďom z rozvojových krajín (krajín tretieho sveta). Som toho názoru, že rozdiely medzi ľuďmi vo svete sú priepastné. Dokonca aj na Slovensku je to trocha pritiahnuté za vlasy. Určite poznáte každoročný deň narcisov – je to zbierka peňazí pre chorých, ktorých životy zasiahla rakovina. Úplne s touto zbierkou súhlasím. Tento rok ňou dobrovoľníci vyzbierali cez jeden milión eur. Na porovnanie, 16 veľkých slovenských podnikov v roku 2018 malo zisky (nie tržby) viac ako 100 milión eur. Tento priepastný rozdiel ma vskutku udivuje. Chceme peniaze od ľudí so 600-700 eurovými mesačnými platmi, zato veľké podniky majú obrovské úľavy a ešte viac rastú.
- Je nejaká vec, ktorú ste vždy chceli urobiť, no nikdy ste ju neurobili?
Bezpochyby treba mať sny. Ja sám nejaké mám, no nechám si ich pre seba. J A či ľutujem nejaké moje rozhodnutia? Možno, že som nezostal v Taliansku, keď som mal tú možnosť, a namiesto toho som sa vrátil naspäť na Slovensko. No taký je život. Vždy budeme premýšľať nad tým, čo sme neurobili.
- Máte nejakú radu, ktorú by ste dali maturantom ohľadom štúdia na vysokej škole a zaradenia sa do spoločnosti?
Mám rád príslovie: „Ak sa pokúsiš, máš šancu stratiť. Ak neskúsiš vôbec, už si stratil.“
Musíte mať sebavedomie a vedieť zužitkovať všetky možnosti, ktoré vám život prinesie. A moja druhá rada: Učte sa jazyky, akékoľvek!
Ďakujem za rozhovor.
Zuzana