Podvedomie. Čo pre nás predstavuje? Mnoho ľudí možno ani nevie, že ho má, no napriek tomu vás uisťujem, že tam niekde v hĺbke každého z nás je, drieme, a len čaká na prebudenie.

Žijeme rýchlu dobu a veľa ľudí sa jednoducho nezamýšľa nad vecami tak dopodrobna ako napríklad ja. Prežila a odskákala som si toho dosť, a to i napriek tomu, že som pomerne mladá, vonkoncom len sedemnásťročné dievča.

Verte, neverte niekedy sa vôbec necítim na svoj vek. Nenarážam len na rozdiel pár rokov, ba naznačujem rozdiel viac ako niekoľko desiatok rokov. Navonok vyzerám ako mladá dáma, no vnútri tej zdanlivej schránky sa ukrýva moja duša, starena. Paradoxne tam však drieme i moje nevinné detské ja, ktoré si so sebou nosím všade, kde vkročím. Dávam mu však preniknúť na povrch? Úprimne, nie. I keď je pravda, že už boli nato vhodné príležitosti, ale chopila som sa len jednej z mála. Ľudia ma zato zavrhli, a tak sa stalo, že som sa vzdala samej seba a rezignovala.

Bola to chyba z mojej strany? Áno, rozhodne bola. Ako som prišla k tomuto záveru? Popravde, veľmi jednoducho: Nebola som šťastná. Dlhé obdobie svojho života som prežívala „sama“ a v depresii, ktorú som každým nadchádzajúcim dňom v sebe živila. Uťahovala som sa do svojich myšlienok, ktoré neboli dvakrát pozitívne (skoro vôbec). Postavila som sa však svojmu problému čelom a viem, že dokážem urobiť zmenu v mojom živote a znova sa stať šťastnou.

Okrem skutočnosti, že je táto doba nesmierne uponáhľaná, existuje ešte jedna skutočnosť, a to nadmieru jednoduchá: Čas je len relatívny pojem. Dá sa s ním vynaložiť všelijako. Realitu si tvoríme istým spôsobom sami. Znie to snáď trocha absurdne, čo? Opak je i v tomto prípade pravdou, keďže život je jeden veľký a krásny paradox. Koľkokrát ste sa dopredu k veci postavili negatívne, pestovali ste v sebe tie, či oné negativistické myšlienky, obavy a strach? Koľkokrát ste vďaka takémuto vášmu prístupu ozaj zlyhali? Odpoveď je individuálna, ale keď sa nad tým zamyslíte, tak na tom asi niečo bude. Vyzývam vás, aby ste k veci zaujali pre zmenu pozitívny prístup, lebo len ten vám pomôže vskutku uspieť, alebo vás krok po kroku dovedie na cestu k úspechu.

Samozrejme, že sa úspech nerodí sám. Zárodkom úspechu bývajú danosti a talent, no predovšetkým tvrdá práca. Začiatky sú vždycky ťažké, musíme sa preniesť cez mnoho prekážok, pádov, chýb a strastí. Záleží však na tom, ako sa k tejto nádhernej ceste postavíme. Musíme vedieť doceniť samých seba, a to príslušne. Teda ako? Nesmieme seba a svoje schopnosti ani preceňovať, ale ani sa ubíjať, keď sa niečo nepodarí podľa našich predstáv. Musíme si uvedomiť, že tu stále budú ľudia, ktorí nám budú závidieť, alebo takí, ktorí sa nás budú snažiť potopiť. Je to súčasť života. Ľudia budú neprajní už len z toho dôvodu, že sú sami natoľko leniví, aby sa dali na takúto dlhú a úpornú cestu. Nikdy nevyhovieme každému, bez ohľadu nato, ako veľmi sa o to budeme snažiť. Najpodstatnejšie však je, aby sme sa sami zo seba radovali a nedovolili nikomu nás o toto šťastie pripraviť. Len tak sa môžeme posúvať. Vždy sú po našom boku i dobrí a prajní ľudia, či už sú to naši najbližší priatelia alebo rodina, ktorí nám dajú najavo, že naše úsilie nie je zbytočné,  a že sa vieme znova zakaždým postaviť na nohy, a vyšliapať až k samému vrcholu.

Sú i hranice a každý má svoje limity. Je veľmi dôležité ich poznať. Treba nájsť v živote tú správnu rovnováhu a harmóniu. Nič zbytočne netreba siliť. Treba si dopriať aj odpočinok a čas na regeneráciu. Mnohokrát sa veci vyriešia samé, aj to je potrebné si uvedomiť. Keď príliš tlačíme na pílu nič nedocielime, len sa prinajhoršom ešte demotivujeme.

Život je prekrásny. Treba len niekedy vedieť nájsť i šťastie v nešťastí, a tešiť sa z maličkostí, ktoré ponúka: hrejivé slnečné lúče, vôňa kvetov, spev vtáčikov, malebná zimná krajina, farebné padajúce lístie, prítomnosť zvierat a ľudí. Zdvihnite niekedy hlavu od svojho mobilu, aby ste zbadali i toto čaro! Venujte úsmev úplne neznámemu človeku, pomôžte niekomu v núdzi, urobte nezištne dobrý skutok. Práve takýmito činmi robíme našu planétu krajšou a naladíme sa na vlnu pozitívneho myslenia. Buďte príkladom a postupne sa k vám pridajú ľudia, ktorí vás budú nasledovať. Majte  však trpezlivosť a vytrvalosť po svojom boku. Bez nich sa ďaleko neposuniete.

Posledná a najdôležitejšia vec: Buďte sami sebou a nenechajte sa ovplyvniť zlými vplyvmi z okolia! V dnešnej spoločnosti je všetkého priveľa a ľudia si veci nevedia vážiť a nemajú dosť vďaky. Zo všetkých strán na nás číhajú reklamy, plagáty, bilbordy, časopisy, filmy, správy a elektronika, ktoré nad nami majú vo väčšine prípadov obrovskú moc. Dokonalé telá, najbelšie úsmevy, luxus a prepych rôzneho druhu a nespočetné ďalšie malichernosti, ktoré nás nútia vedome, či nie, zmeniť sa na obraz tej nádhernej modelky, alebo zadovážiť si to luxusné auto. Často krát sa za týmito túžbami bezhlavo ženieme, nepozerajúc na následky, alebo cenu, nie len číselnú, ktorú nás tieto veci stoja. V prirodzenosti a jednoduchosti je krása! Samozrejme, buďte občas extravagantný, zadovážte si niečo po čom naozaj prahnete, ale i tu nájdite rovnováhu. Dávajte a bude vám vrátené. Zákon karmy funguje a zastihne vás skôr či neskôr. Preberte zodpovednosť za svoje skutky!

Som vďačná len za to, že tu som, dýcham a môžem vidieť tú všetku čarokrásnosť sveta. Svet nie je len zlé miesto, aj keď je pravda, že sa stretávame i s ohromným zlom. Preto ho netreba ďalej šíriť. Všetko je aj nie je čiernobiele. Všetko z niečoho musí vzísť, a preto nesie dobrú i zlú stránku, yin a yang. Martin R. Lemieux raz povedal: „Prijmite svoju temnú stránku, jej pochopenie vám pomôže pohnúť sa so svetlom. Poznanie oboch stránok našich duší, nám všetkým pomáha posúvať sa v živote vpred a uvedomiť si, že dokonalosť neexistuje.“

 

Zuzana