Milí čitatelia, radi čítate rozhovory s profesormi? Aj my! Tento raz sme vyspovedali pani profesorku Ing. Andreu Horňákovú, PhD., ktorá učí anglický jazyk a konverzáciu v anglickom jazyku. Dúfame, že sa dozviete niečo nové a zaujímavé o tejto milej pani profesorke.
Kde ste pracovali pred vyučovaním na tejto škole?
- Predtým ako som vyučovala na tejto škole, som pracovala na Strednej zdravotníckej škole Kukučínova a na Strednej odbornej škole Ostrovského. Predtým, ako som sa stala plnohodnotnou učiteľkou, som pracovala na Slovenskej agentúre životného prostredia ako projektová manažérka a ešte predtým na Slovenskej akadémií vied. V podstate, som taký „vedec – učiteľ.“
Čím dokážete žiakov zaujať, aby si z vašich hodín odniesli čo najviac?
- Toto je na posúdenie študentov. Oni vedia zhodnotiť učiteľa, či už kriticky alebo nekriticky. Ja sa snažím urobiť na hodinách taký systém, aby žiaci nechodili na hodiny vystresovaní a aby na hodinách nebola atmosféra strachu. Aby angličtinu mali aspoň trochu radi aj tí, čo ju neznášajú a aby k nej pristupovali :„Dobre, idem tam a nemám sa čoho báť“. Keď vysvetľujem učivo, snažím sa žiakov vtiahnuť do učiva aj vďaka môjmu temperamentu, tým že viem živo rozprávať a gestikulovať. Aj keď sú v učive nudné pasáže, ktorými si musíme prejsť , tak sa to snažím rozprávať takým štýlom, aby žiaci z toho niečo mali.
Prečo ste sa rozhodli pre síce krásne, no zrejme čoraz ťažšie povolanie učiteľa?
- Keď som začínala učiť na jazykovej škole Business English zistila som, že ma to veľmi baví, a tak som postupne prešla až na strednú školu. Mňa to jednoducho baví. Rada rozprávam, rada vysvetľujem a keď vidím výsledky svojej práce, som veľmi spokojná. Skutočne, pri učení človek vidí, či sa mu celá tá snaha oplatila alebo nie. A nesmierne sa mi páči, keď si „decká“ vedia niečo z učiva odniesť. Samozrejme, keď chcú.
Čo je pre vás na tomto povolaní najkrajšie a čo najťažšie?
- To najťažšie je celý školský systém, celý ten aparát okolo toho. Myslím si, že je to postavené na hlavu. Nechcem porovnávať s minulosťou, ale je to také nedokončené a nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov veľmi demotivačné. Žiaci sa prestávajú snažiť , tak sa na to proste vykašlú: „Veď nejako tie 4 roky prežijem.“
- Čo je pre mňa najkrajšie? Keď vidím ako žiaci reagujú, aké sú príjemné spätné reakcie. Keď vidím, že aj tí žiaci, ktorí nevedia, majú dobré výsledky, je u nich vidieť aj malinký progres. A keď mi povedia: Pani učiteľka, vaše hodiny sa mi páčia, chodím tu rád“. To je pre mňa to najväčšie ocenenie.
Prečo práve výučba angličtiny?
- Keď som sa dostala k angličtine na profesionálnej úrovni, ešte v roku 2005, tak mi tento jazyk „vliezol pod kožu“. Pôvodne som bola prekladateľka a pri prekladoch sa mi anglický jazyk zafixoval tak, že sa stal súčasťou môjho života. Literatúru čítam už len v anglickom jazyku, filmy pozerám len v origináli. Angličtina sama o sebe gramaticky nie je ťažká a myslím si, že je to úplne nádherný jazyk, aj keď sa zdá, že nie je bohatý na slovnú zásobu. Je veľmi expresívny, jednou vetou môžete vyjadriť myšlienku, ktorú by ste v slovenčine museli obkecať aj dvoma. Anglický jazyk je veľmi logický a prehľadný, v porovnaní s naším slovenským jazykom.
Ktoré predmety ste v mladosti nemali rada?
- Matematiku a dejepis. Dejepis, niežeby nebolo zaujímavé vedieť , kedy sa čo stalo, ale to bolo proste len bifľovanie dátumov. A matematiku som nemala rada, lebo mi nedávala zmysel. Až na konci strednej a začiatku vysokej školy som pochopila, že matematika vôbec nie je zložitá. A ešte telesnú výchovu. Keď sa ku mne priblíži niekto s loptou, tak radšej utekám.
Mali ste v mladosti výborné výsledky?
- Áno, mala. Ja som bola vždy jedna z tých študentov, ktorí mali stále jednotky. Bola som jednoducho taká tá vzorná poctivá študentka, ktorá sa stále iba učila a učila.
Ak by ste si mali vybrať ktorékoľvek povolanie okrem učiteľa, ktoré by to bolo?
- Bolo by to v odbore komunikácie, taký ten „coaching“ alebo by som sa vrátila späť do odvetia projektového manažérstva. Celá agenda ohľadne projektov, komunikácia, zabezpečovanie, organizovanie a administratíva, toto ma bavilo.
Čo by ste chceli ešte v živote dokázať?
- Pekná otázka (smiech), musím sa normále zamyslieť. V rámci angličtiny by som si chcela spraviť „Certificate in Advance English“. Je to Cambridge certifikát , úroveň C1. Nad ním je už je len Certificate in Professional EnglisTo sa nechystáte získať? Nie, to určite nie, to by som tam musela žiť. No a ešte chcem byť dobrou učiteľkou, byť lepšia a lepšia. Nemám žiadne prehnané ambície a sny, to určite nie. Takže teraz chcete byť už len učiteľ, učiteľ, učiteľ? Všetko závisí od okolností. Keď dcéra podrastie, bude väčšia, možno sa rozhodnem, že už učiteľkou nebudem a skúsim sa vrátiť do odboru komunikácie a projektového manažérstva. Ale byť učiteľkou ma baví byť viac.
A na záver: 3 želania
- Moje najväčšie želanie za posledné 4 roky je ísť niekam sama na týždeň, kde by bola iba kopa kníh, ovládač od televízora, veľmi veľká pohodlná posteľ a samozrejme navarené. Proste do nejakého hotela, kde týždeň nebudem nikoho počuť , vidieť a nič nerobiť. Vypariť sa z povrchu zemského tak, aby ma ani polícia nenašla. Ďalej zdravie. A posledné želanie? Mať stabilnú prácu.
Ďakujem Vám za rozhovor a za Váš čas. #Nikolas Prejsa