Milí čitatelia! Tentoraz sme si posvietili na pani profesorku Mgr. Kláru Opršalovú, ktorá na našej škole učí nemecký jazyk. Prinášame Vám interview, v ktorom sa o nej zaručene dozviete niečo nové!

 

Aké bolo Vaše predošlé pôsobisko?

• V tomto prípade asi sklamem, začala som hneď po vysokej škole učiť na tejto škole.

 

Kde ste študovali?

• Študovala som na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

 

Ak by ste mohli, čo by ste zmenili na našej škole?

• Zmenila by som najmä tu vizuálnu stránku, čiže by som komplet vymaľovala triedy, vymenila lavice a stoličky. Na tej druhej strane by som chcela viac besied, súťaží či iných aktivít, aby sme sa tešili do školy.

 

Ako dlho pracujete na tejto škole?

• Učím tu už 15 rokov.

 

Ako posudzujete kvalitu vzdelávania na našej škole?

• Ja si myslím, že kvalita vzdelávania je veľmi dobrá, že kolegovia sa naozaj snažia vydať zo seba maximum. Mám kolegov, ktorí sledujú nové trendy vo vyučovaní a aj doma sa tomu viac venujú.

 

Čím dokážete žiakov zaujať, aby si z Vašich hodín odniesli čo najviac?

• Tak toto je veľmi ťažká otázka, jednak sa snažím veľmi veľa opakovať a snažím sa tých, ktorí vyrušujú alebo sa snažia vyrušovať, čo najviac zapájať do vyučovacieho procesu, aby boli zamestnaní. K slabším sa snažím častokrát pristúpiť inak, vysvetliť učivo iným spôsobom, ale keď sú niektoré triedy veľké, tak ten individuálny prístup ide bokom.

 

Čo je pre vás na tomto povolaní najľahšie a naopak to najťažšie?

• Najťažšie je niekedy pracovať so žiakmi a rodičmi, pretože nie všetci žiaci chcú pracovať, nie všetci rodičia chcú spolupracovať. Čiže tá práca s nimi je potom o to ťažšia, najmä, keď sú už agresívnejší, vulgárnejší, v takomto prípade je to naozaj náročné. Čo sa týka tých pozitív, tie prichádzajú po rokoch, keď človek dostane spätnú väzbu od tých žiakov, že to, čo sa naučili, využívajú reálne v praxi.

 

Pesimisti hovoria, že vážený status učiteľa je za horami – dolami. Je to naozaj tak?

• Myslím si, že v dnešnej spoločnosti ten status učiteľa je za horami – dolami, ale je to spôsobené práve tou spoločnosťou, ktorá vôbec neprospieva učiteľom a je to spôsobené aj ľuďmi, pretože každý si myslí, že keď chodil do školy, tak už vie, ako škola funguje, čo ale nie je pravda. Všetci chodíme k lekárovi, ale to neznamená, že sme lekári. Práve preto sa tá práca často dehonestuje, lebo mnohí za tým nič nevidia. Všetci vidia prázdniny, ale my prázdniny nemáme. My si musíme čerpať dovolenku, aj to vo vyhradenom termíne, vtedy, keď majú študenti prázdniny.

 

Prečo práve výučba nemčiny?

• Dostala som sa do výberovej triedy, ešte vo veľmi, veľmi dávnom  čase a pridelili ma do nemeckej skupiny, takže nejako od tretieho ročníka ZŠ sa to so mnou tiahlo. Keď som išla na gymnázium, tak sa otvorila práve v tom roku trieda s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka, kde nás učili lektori, takže som sa tam prihlásila a zobrali ma. Keď som chcela ísť na vysokú školu, tak som sa rozhodovala medzi právom alebo výučbou nemčiny. Nakoľko mám v rodine veľmi veľa učiteľov, tak som sa aj ja rozhodla pre učiteľstvo, v čom som sa v podstate našla.

 

Ktoré predmety ste v mladosti nemali rada?

• Paradoxne, keďže moja mama je matikárka, neinklinovala som veľmi k matematike. Učitelia si mysleli, že aj ja by som mala vedieť vynikajúco matematiku resp. mali veľké očakávania a ja teda až také nie.

 

Ak by ste si mohli vybrať ktorékoľvek povolanie okrem učiteľa, ktoré by to bolo?

• Mňa celkom zaujímala práve práca advokáta, právnika alebo sudcu, ale potom som si uvedomila, že právo a spravodlivosť sú dve rozdielne veci, takže ma to nejakým spôsobom odradilo. Uvažovala som aj nad medicínou, konkrétne nad stomatológiou.

 

Mali ste v mladosti výborné výsledky?

• Áno mala.

 

Čo by ste chceli ešte v živote dokázať?

• Tak toto je veľmi ťažká otázka, to má dve roviny. Pracovnú a súkromnú. V tej pracovnej si myslím, že by som chcela nadchnúť viac študentov pre nemecký jazyk. Preto, aby sa ho učili a videli jeho význam v Európe a jednak by som chcela, aby k nám prichádzali dobrí študenti, ktorí majú záujem, chcú sa sami niečo učiť a dokázať, aby nás aj oni posúvali ďalej a nútili nás , aby sme my ešte viac na sebe pracovali. Na druhej strane by som strašne chcela, aby naša škola prosperovala a aby sme mali dobré výsledky.

 

Čomu sa venujete vo voľnom čase? Aké máte záľuby?

• Ja vo voľnom čase veľa čítam práve v nemeckom jazyku, potom sa venujem niečomu takému, ako je moja záhrada, som veľmi zručný človek, takže ja sa snažím vždy aj niečo vyrábať, či už na záhrade niečo majstrovať, alebo vyrábam rôzne predmety, ktorými potom obdarúvam kolegov.

 

A na záver: 3 želania

• Želám si vynikajúcich študentov, aby naša škola vyzerala pekne a tretie želanie, aby spoločnosť na nás myslela, aby sme neboli na jej chvoste, ale aby si uvedomovala, že bez nás by to vzdelanie nemala.

 

 

Ďakujem za rozhovor.

#Nikolas Prejsa