Voda je veľmi široký pojem, ktorý len ťažko úplne opísať. Nachádza sa skoro všade navôkol nás, aj tam, kde by nás ju vôbec nenapadlo hľadať. Je známe, že voda je súčasťou nášho tela, tak ako aj našej matky Zeme.

Tvorí dokonca viac ako polovicu jej povrchu, či už ako modrastý oceán, ktorý je obsiahnutý v nespočetných menších celkoch, moriach, zálivoch, prielivoch, alebo aj ako rieka, jazero, vodná nádrž, mláka, či len obyčajná, pre nás možno nepodstatná kvapka, ktorá sa hrdo vzniesla na Zem zo zajatia pochmúrnych oblakov ako jedna z mnohých.

Voda však nie je len to, nie je len nejakou zlúčeninou H₂O po chemickej stránke, je aj životom. Dáva nám život, život nám dokáže bez mihnutia oka vziať a bez nej by vôbec neexistoval. Nielen pre tento jeden dôvod možno hovoriť o vode ako o životodarnej tekutine alebo o živote. Je neurčitá, nestála a jej pohyb alebo činnosť je nepredvídateľná. Nikdy nevieme, čo od nej máme očakávať a či sa jej máme obávať, alebo užívať si to, čo nám ponúka. No pravdou je, že voda nemusí byť len majestátny vodopád, vzácny gejzír alebo pokojná rieka. Vie narobiť nenahraditeľné škody a nemalé problémy, kedy sa jej len zachce. Smutné je, že my jej ničivú činnosť nevieme vo väčšine prípadov vôbec ovplyvniť. Najmä ak ide o obrovitánske vlny cunami, vodné víry a búrky, ktoré raz za čas postrašia inak pokojné moria.

Kolobeh vody má podobné znaky ako kolobeh života. Voda v podobe dažďa alebo snehu sa dostáva na zemský povrch a stáva sa súčasťou riek, jazier, potokov alebo aj podzemnou vodou. Neskôr sa vyparuje a vracia sa späť na tú mäkkú modrú pokrievku s bielymi vatami. Približne takto sa kolobeh vody opakuje.

Človek tiež ako voda prichádza na tento svet v nevedomosti a stáva sa súčasťou istého kolektívu, ľudskej spoločnosti alebo sa dostáva niekde do hĺbky, kde je sám, jediný a život preňho nemá zmysel. Veď načo žiť niekde na morskom dne, kde je tá všetka krása, tie nádherné, rozmanité druhy rýb, lastúry a koraly, keď niet nikoho, s kým by ste sa o tieto radosti podelili. Postupne akoby prepláva tou veľkou kľukatou riekou alebo morom, ktoré niekedy hýri pokojom, inokedy prináša dážď a iné neduhy.

Vieme presne, čo od života očakávať? Nie. Chceli by sme žiť spôsobom života, ktorého každý deň by bol jasný, slnečný, bez najmenšieho náznaku obláčika, prekážky, bez prekvapení? Je to lákavá ponuka, ale život by nás po priebehu určitej časovej línie asi omrzel. Tým chcem povedať aj to, že veci, ktoré máme, si nevážime, pokiaľ ich nestratíme, a keď nadobudneme niečo, čo sme nemali, našou tendenciou je, že si tú vec alebo človeka v našom živote postupne prestávame vážiť.

Voda je pre nás samozrejmosť, no niekde inde na Zemi jej môže byť nedostatok. Myslím tým napríklad Afriku, ktorej chudobnejší obyvatelia by dali všetko za pitnú vodu. Bohužiaľ sa k nej nemajú ako dostať, a to nie je jediný problém, s ktorým sa dennodenne potýkajú. Majú problémy aj s jedlom, príbytkom, šatstvom a aj napriek týmto existenčným problémom majú pud sebazáchovy a ako každý iný tvor sa snažia prežiť. Zatiaľ čo niektorí ľudia riešia problémy typu: čo si zajtra oblečiem alebo aký film si večer pozriem. Ten rozdiel je neporovnateľný a malicherný, preto vás všetkých vyzývam prehodnotiť svoje priority a zamyslieť sa nad tým, čo sa stane, ak svet zanikne preto, lebo ľudia vyčerpajú všetky prírodné zdroje.

Voda je darom, našou neodmysliteľnou súčasťou, ako aj súčasťou iných živočíchov a vecí vôkol nás. Je niečím pre nás tak bežným, ale zároveň by mala byť aj tým najvzácnejším a najdôležitejším, čo máme. Neznečisťujme ju, neplytvajme ňou a každý deň si predstavme prázdnotu, samotu a vysychajúcu matku Zem, ktoré by tu bezpochyby boli bez nej.

Zuzana