Deň učiteľov

„Deň učiteľov,“ je to jediný deň v roku, kedy si všetci pripomíname dôležitosť práce, snahy a obetavosti našich učiteľov a pedagógov. Každý rok 28. marca vzdávame hold ľuďom, ktorým na nás záleží, aby naše vzdelanie, schopnosti a zručnosti boli čo najväčšie. Prostredníctvom nich sme duševne obohacovaní a nastavujeme si svoj životný smer a ciele.

Takýchto dní v roku by malo byť viac. Premýšľam o tom ako študentka, ktorá dostáva množstvo nových informácií, vedomostí, ale aj ľudskosti a pochopenia. Nik iný nám to nedá, pretože učitelia sú zdrojom múdrosti a ak otvoríme svoje mysle, dokážeme prijať časť toho, čo nám sami dávajú a odovzdávajú pre rozvoj ďalších generácií. Naša vďaka a úcta k týmto ľuďom má byť prirodzená a vštepovaná rodinou, v ktorej vyrastáme. Je pre nás prirodzené a neodmysliteľné, že máme vôkol seba učiteľov starajúcich sa o naše potreby v oblasti vzdelávania a pomoci. Zabúdame však na to, že poďakovať sa a vyjadriť uznanie nie je našou silnou stránkou. Na tom by sme mali pracovať ako jednotlivci, ale aj ako kolektív.
Stať sa učiteľom je vlastne poslaním. Nie je to zamestnanie a práca ako iné, v ktorých si pracovník splní povinnosti a zamkne kanceláriu. Majú zodpovednosť voči nám, všetkým žiakom, študentom, prežívajú s nami mnohé naše starosti a neľahké situácie, riešia naše problémy po pracovnej dobe, komunikujú s našimi rodičmi ako nám pomôcť, ak máme krízové situácie, starajú sa o naše trápenia, s ktorými si nevieme sami poradiť.
Práve v týchto neľahkých dňoch by sme mali čoraz viac prejavovať voči učiteľom empatiu a byť s nimi súdržní a zodpovednejší. Ich povinnosti boli znásobené dôsledkami tejto covidovej doby a vojnového stavu na Ukrajine. Nik ich na to nepripravoval, že svet postihne pandémia alebo vojna. Veď sme žili v pokojných mierových podmienkach a demokracii a stotožnili sa s tým, že je prirodzené ráno vstať a v kľude sa dopraviť do školy a domov. Naši učitelia, pedagógovia bravúrne zvládli dva roky dištančného vzdelávania, sú ochotní učiť deti vojnových utečencov, vo svojom voľnom čase sa stávajú dobrovoľníkmi a pomáhajú, odovzdávajú svoje životné skúsenosti, a to nie iba v prospech žiakov, ale v prospech všetkých ľudí.
Nedá mi nespomenúť výrok učiteľa národov Jána Amosa Komenského: „Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž rád. Veď dávno sa hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti vznešených ľudí.“ Týmito pár vetami, ktoré som napísala, chcem vyjadriť veľké ĎAKUJEM všetkým učiteľom za ich neoceniteľnú prácu a poprosiť ich, aby to s nami nevzdávali.
Natália