Koniec florbalovej sezóny podľa Adama Samuheľa

Adama Samuheľa, môjho brata, možno úplne všetci nepoznáte, no ja ho poznám až veľmi dobre na to, aby som Vám priniesla lukratívny rozhovor s týmto mladým florbalistom.

Adam je veľmi talentovaný jedenásťročný zanietený športovec, ktorý je už aj dokonca Majstrom Slovenka v kategórií Mladších žiakov v sezóne 2018/2019. Adam so svojim tímom ATU Košice chcel tento titul obhájiť aj tohto roku, no žiaľ kvôli vírusu COVID-19 to nebude možné, pretože dňa 16.03.2020, Slovenský zväz florbalu oznámil, že rušia sezónu pre všetky prípravkové, žiacke a aj dorastenecké kategórie, čo ho veľmi zasiahlo.

Ak Vás zaujíma viac o živote tohto nádejného, možno budúceho reprezentanta SR, pripájam aj záznam z rozhovoru.

• Ahoj Adam, môžeme začať?
  • Ahoj, ako prvé by som sa chcel poďakovať, že si si vybrala pre tento rozhovor práve mňa. Je to môj prvý rozhovor a veľmi sa teším, áno, môžeme začať.
• Som veľmi rada, že sa tešíš z našej spolupráce. Tak ako prvé začneme tak zľahka, ako sa máš?
  • Tak prekvapivo, mám sa celkom fajn. Veľmi ma ale mrzí, že nemôžem trénovať, kvôli prísnej karanténe, no snažím sa využiť čas čo najvýhodnejšie.
• Môžeš mne a čitaľom priblížiť ako využívaš čas doma?
  • Ako som už spomenul, snažím sa ten čas využiť čo najlepšie. Mám doma vytvorené také menšie florbalové ihrisko, takže sa snažím zlepšiť si strelu na bránku. Ak sa mi nechce “machrovať“ s hokejkou a loptičou, skúšam ľahké posilovacie cviky alebo zlepšujem svoju kondíciu aspoň na stacionárnom bicykli.
• A ako škola? Máte zavedený systém online vyučovania alebo dostávaš len domáce úlohy?
  • Nie, online systém zatiaľ nemáme, no pravidelne mi chodia úlohy, ktoré sa snažím hneď splniť, aby som sa potom mohol venovať už spomenutému florbalu.
• Ak si už ten florbal spomenul opäť, môžeme sa presunúť rovno na ten. Prečo si sa rozhodol práve pre florbal?
  • Ako menší som hrával futbal vo viacerých Košických kluboch. No cítil som, že to nie je ono. Spolužiak vtedy hrával florbal v CVČ vedľa našej školy. Presvedčil ma, aby som to skúsil. Požičal mi jednu zo svojich hokejok a zobral ma so sebou na tréning. Na tréningu sa mi veľmi páčilo a rozhodol som sa, že začnem chodiť na tréningy pravidelne, no tréner mi po tréningu povedal, že ja v CVČ nemám čo robiť a už dávno som mal hrať za nejaký klub a rozvíjať svoj talent, pretože ho mám, a tak som sa dostal do jedného z najväčších florbalových klubov v Košiciach, no aj na celom Slovensku, do ATU Košice, kde hrám už asi štvrtý rok.
• Podľa mojich informácií máš na drese „56“, prečo si si vybral práve toto číslo?
  • Dobrá otázka, úprimne, sám neviem. Keď sa ma pán Dudovič, prezident a zakladateľ klubu, opýtal aké číslo mi má dať na dres, povedal som, že 56. Asi to bolo prvé číslo, ktoré mi prišlo na rozum. No som za toto číslo rád a časom mi už prirástlo k srdcu.
• Čo hovoríš na predčasné ukončenie sezóny kvôli vírusu COVID-19?
  • Som z toho veľmi smutný. Tešil som sa, že začnem opäť trénovať, keďže som bol zranený a od konca januára som nehral, no prišlo toto. Mali sme našliapnuté na opätovné potvrdenie titulu Majstra Slovenska a aj keď som nehral, chodil som na každý jeden zápas a podporoval som svojich spoluhráčov a tešil som sa, že sa im darí. No zároveň súhlasím s rozhodnutím zväzu a som rád, že sa k tejto veci postavili zodpovedne.
• Opíš nám tvoje zranenie, ako sa ti stalo, po prípade v akom procese liečby si.
  • Koncom januára sme hrali turnaj v SNV. Pri poslednom zápase som nešťastne preskočil mantinel a natiahol si zadný stehenný sval. Dlho som sa s tým trápil a nevedel som dostúpiť na pravú nohu. Momentálne mám po rehabilitáciách a po jarných prázdninách som mal začať pomaly trénovať so svojimi spoluhráčmi, no žiaľ, túto sezónu si už nezahrám. Najviac som smutný z toho, že som posledný zápas odohral v januári a počas celej liečby som sa tešil ako si znova zahrám, nečakal som, že to bude možno až v ďalšej sezóne.
• Veľmi ma mrzí, že to takto pre teba dopadlo, no prajem ti veľa zdravia a úspechov vo florbale. Vidno, že ťa to vážne baví a to je viac ako výborné.
  • Ďakujem veľmi pekne, som veľmi rád, že som tu s tebou mohol byť a prajem ti ešte pekný zvyšok dňa.
• Ďakujem Adam, aj tebe.

Dúfam, že sa Vám rozhovor s mojim bratom Adamom páčil a že ste si spríjemnili a skrátili čas doma v karanténe. Celá naša redakcia „U Lenky doma“ vám praje veľa zdravia a síl do najbližších dní.

Tento príspevok spracovala redaktorka Lenka Samuheľová.

19.03.2020