sefredaktorSlnko už za obzorom hlávku mi hladí,
„Daj si ďalšiu dávku, veď to nevadí.“
Pozerám do rúk, „snáď už mám dosť.“
Kroky z poschodia desia ma na kos.
Už viečka mi nedržia
A Kryl už dospieval
„Ešte pár posledných,“ z chodby sa ozýva
Prečo tá bolesť vo mne stále prežíva ?
Desiata hodina ranná odbitá
Z vnútra, z vonku celá rozbitá…
Oči sotva otvorené držím
Dnes jedenia sa asi zdržím…
Nevládna po dome sa vznášam
Chuť do života na spodku pohára hľadám
Však je to len káva.. a ja stále neumieram…
Slnko už horí, tak dávam si ďalšie.. umlčte to prosím alebo rovno zabite.
Polotvar
