Je to jedna veľká púť,
zároveň i nesmierne zdĺhavá a nekonečná.
Treba ju však prekonať,
silno zaťať zuby,
a povedať si, že za to bude stáť.
Najväčším darom mi však bude,
keď sa postavím pred zrkadlo
a budem schopná samej sebe povedať:
„Áno, milujem ťa.
Áno, teba, takú ako ťa v ňom vidím stáť.“
Vidím ti cez oči až do hĺbky duše,
do samotných útrob tvojej vonkajšej schránky.
Tá tvoja duša je ale náramne smelá,
najmä teraz, keď dotknúť priamo si sa jej smela.
Konečne už komunikuje prostredníctvom tvojho tela.
Harmónia a súzvuk, po ktorých si celé roky tak bažila,
sa predsa len dostavili;
a teraz sa ti vlievajú do tela,
jedna kvapka za druhou ako utíchajúci dážď.
Zuzana
Pridaj komentár