Nespavosť

Márnim časom proti svojej vlastnej vôli,

viem, že si za to možno môžem i sčasti sama,

aj tak uvedomenie si skutočnosti nesmierne bolí,

no vytúžená sebaľútosť neprichádza,

tak si tu len v tichu noci sedím sama,

nadpozemskými silami o sedadlo pripútaná.

Všetci naokolo už navštívili brány snov,

zatiaľ čo ja padám velikánskou rýchlosťou z útesov,

živej sa mi nedostane ani kvapka slaného mora,

toto len tak ľahko nezdolám,

v ťažko prekonateľnej diaľke od domova.

V hlave treštia výčitky a zlosť buble ako šialená.

Prečo len nemôžem mať srdce z kameňa?

Či skôr zastaviť chod tej prekliatej mysle,

nech mi už tá moja vyťažená hlava ovisne

i okúsi ten lákavý bezsenný spánok;

aspoň keby sa mi driemať dalo.

Pokúsiť sa môžem,

unavená na smrť som,

treba mi len vzývať vesmír,

nech mi jeho úžasné sily pomôžu,

upadnúť na čas do (večného) zabudnutia.

Zuzana