September, prvé zvonenie v novej škole, noví spolužiaci a noví učitelia.  Dlho som si predstavovala, aké to bude. Čakala som celé prázdniny a tieto myšlienky mi neschádzali z mysle. Moja zvedavosť sa s rastúcim časom stále zväčšovala a skúmala som internet, čo sa dozviem, aké postrehy, tipy či informácie vyčítam, aby sa mi ľahšie kráčalo prvý deň do školy. Každý jeden postreh, každá myšlienka boli pre mňa veľmi zaujímavé a moja predstavivosť fungovala na plné obrátky.

            A zrazu je to tu, realita, skutočnosť, beriem všetku odvahu do svojich rúk a kráčam v ústrety prvému školskému dňu. Mám pocit, že to ešte stále nie je pravda, a predsa je to tak. Stojím pred školou a pozerám, kam sa zaradiť, či nezbadám niekoho známeho, či niekto nezavolá „ahoooj, aj Ty si tu“. Škoda, nikoho nepoznám, dúfam, že sa to rýchle zmení. Vchádzam do školy, chodby sú plné žiakov. Je to tu iné, ako som bola doteraz zvyknutá. Moja trieda, otváram dvere a vidím nových spolužiakov, hlavou mi prebehne myšlienka, bude to dobre, hlavne že som už tu a nechám všetko na náhodu, ako to dopadne, veď mi asi nič iné nezostáva. Zrazu prešlo pár dní a všetko je tak, ako by som tu bola odjakživa. Mám pocit, že to, čo bolo pred pár dňami „niečo nové“, je pre mňa prirodzené a v pohode. Ráno vstávam s pocitom, že sa teším na kamarátov, aký zas prežijeme deň, ako sa zabavíme a čo nové zistíme, či spolu zažijeme. Som rada, že som si vybrala túto školu a prajem si, aby to tak zostalo až do konca štvrtého ročníka.

Viem, že moje prvé kroky zostanú v mojej hlave nezabudnuteľnými, budem sa snažiť si ich uchovať v mysli, aby som mala na čo spomínať. Všetko, čo je neznáme, dlho očakávané v nás zanecháva silné emócie a medzi ne patria aj prvé kroky v neznámom prostredí. Zrazu je to ako sen a mesiace sa míňajú … a ja som rada, že ma moje kroky priviedli práve sem.

Natália