Slabý plamienok kde-tu zhasne,

ďalší plamienok kdesi zasvieti.

Vidieť ich prerušovane blikať,

blikať všade navôkol

v tej náramne neuveriteľnej a nekonečnej spleti.

Ako hviezdy čo rozžiaria tú najtemnejšiu noc,

no niekedy vyhasnú ešte skôr ako ti prídu na pomoc.

Odrazu všetko tlie a horí,

v sekunde ti však temnota ukradne zrak,

a ty zabúdaš, keď ti oči jedno po druhom zakryjú dlane tmy.

Prenasledujú ťa kdekoľvek kam vkročíš.

Niekedy ťa nechajú, aby si ich celé zočil,

inokedy zas čakajú na tvoje zavrhnutie,

s ktorým občas prichádza vlna opomenutia,

ktorú vystrieda príliv hlasných výčitiek.

Prečo ti len odopierajú drahocenný spánok?

Prečo ich búšenie nasleduje nepríjemný bolehlav?

Prečo aspoň na malú chvíľu neutíchnu

a nenechajú tak tvoju hlavu vychladnúť,

dusiac tak tie spaľujúce plamene?

Ba voľakedy z nich niečo vzíde,

a keď ten čas príde,

tak sa veru maj na pozore,

maj kreativitu na obzore;

a nedrž predstavivosť na uzde!

Zuzana