Už deň vopred sa našou školou šepkalo o tom, že nás má navštíviť niekto z vlády, možno dokonca aj minister. Skoro nikto nevedel nič naisto a to len vrcholilo napätie a očakávanie. Všetci, a to bez rozdielu ich politického postoja alebo preferencie politickej strany, boli zvedaví, chceli zistiť zblízka, či to, čo si doteraz o tejto osobe mysleli a bolo im predostreté prostredníctvom médií, je pravda a boli nedočkaví položiť aj svoje vlastné otázky.

Dňa 24.2.2017 nás návštevou naozaj poctil  minister financií Ing. Peter Kažimír. V aule našej školy, pred takmer 90 žiakmi z 2-5 ročníka nás oboznámil s úlohami a činnosťami spojenými s jeho funkciou a pozíciou vo vláde. Oboznámil nás okrem iného o úlohe, fungovaní a stave štátnej pokladnice, stále pretrvávajúcich únikoch na daniach, ale aj o ich zlepšenom a zefektívnenom vymáhaní, čo má za následok prílev peňazí do štátnej pokladnice, o snahe o dosiahnutie vyrovnaného štátneho rozpočtu do roku 2019, ale aj o jeho vlastnom politickom presvedčení ako ľavičiara, ktorý plne podporuje väčší a silnejší vplyv štátu. Osobitne zdôraznil, ako Slovensko dokáže čerpať pôžičky za nízke alebo niekedy dokonca negatívne úrokové sadzby vďaka dôvere investorov.

Medzi najzaujímavejšie otázky položené našimi žiakmi patrili tieto :

Nebojí sa Slovenská vláda pri príležitosti predaja US Steelu čínskym investorom zaplavenia trhu lacnou čínskou oceľou a možnej straty pracovných miest, čo by bolo katastrofálne pri veľkosti a dôležitosti US Steelu na Východnom Slovensku?                                                             

Humor pána ministra na seba nedal dopustiť a jednoducho so smiechom odpovedal : “No, trošku áno.” Po chvíli ale dodal a vysvetlil, že ponuka čínskych investorov je príliš lákavá a keďže je nedostatok iných ponúk alebo sú pochybné, tak im neostáva nič iné len ponuku prijať a snažiť sa presadiť čo najlepšie podmienky pre štát ako napríklad skúpenie určitého podielu do štátneho vlastníctva a dať na papier dohodu o tom, že sa stavy zamestnancov meniť nebudú a tým zabrániť možnému prepúšťaniu.

Rozmýšľali ste už aj o tom žeby ste US Steel kúpili celý?

Aj keď je zástancom silného štátu a jeho vplyvu, vysvetlil ako nevýhodné by to pre štát bolo už len z hľadiska toho, že na začiatku štát predal US Steelu majetky za sumu okolo 30 miliónov a teraz ich skupovať za neskutočné peniaze by nedávalo zmysel. Je to princíp lacno predať, draho kúpiť – ktorý ide proti zdravému rozumu. Prikláňa sa k tomu,  aby takéto podniky ostali v súkromnom sektore a štát vlastnil kľúčové sektory ako energetika a doprava.

My ako rodina podnikáme v poľnohospodárstve a vďaka výzvam sme mali možnosť zrekonštruovať niekoľko budov, ale stále je tu problém, že výziev na Slovensku je omnoho menej ako v iných krajinách. Myslíte, že by ich mohlo byť v budúcnosti viac?

“Tak toto je skôr otázka pre ministra hospodárstva”. Ale napriek tomu sa pán minister pokúsil  odpovedať najlepšie, ako vedel. Výzvy sú vyplácané z eurofondov a Slovensko je na tom dosť zle, čo sa týka ich čerpania, keďže väčšina projektov sa robí až na poslednú chvíľu, keď sa blíži deadline.

Nedávno v správach som počul o tom, ako sa čoskoro po voľbách minuli peniaze, ktoré mali byť použité na dokončenie diaľnice z Bratislavy do Košíc. Čo by ste mi k tomu vedeli povedať?

Boli sme uistení, že peniaze sa neminuli, ale v parlamente sa vedú debaty o tom, či by nemali byť použité na iné projekty, keďže sa ich vynára stále viac a viac. Tie peniaze sa neminuli, ale pravda je, že ich je málo a sú návrhy aby sa za to málo radšej spravili menšie projekty a práve o tomto sa diskutuje, pretože inak by sa museli použiť peniaze štátne a nie z eurofondov.

Ako je možné, že je stále dosť veľa občanov, ktorí len poberajú sociálne dávky, ktoré sú si myslím dosť slušné, a v živote nič nerobia a potom sú tu občania, ktorí tvrdo pracujú dlhé roky a dostávajú minimálne dôchodky?

Ako rodák z Košíc nás pán minister ubezpečil, že o tejto problematike dobre vie a nemusíme mu hovoriť, či už o Luníku IX alebo o Slovákoch, ktorí vysedávajú v krčmách a priživujú sa na systéme. Ako malý vraj sám zažil, keď mu zmizol jeho vlastný bicykel a vraj na to nikdy nezabudne. Ale tvorba zákonov je príliš komplikovaná a treba myslieť aj na tých zopár ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, ktorí tieto dávky naozaj potrebujú, či už sa starajú doma o postihnuté dieťa alebo z vlastných zdravotných dôvodov.

Tento deň bol pre nás nielen zaujímavým spestrením nášho študentského života, ale bol pre nás aj poučný. Možnosť spýtať sa a mať odpoveď priamo z prvej ruky sme ocenili. Bolo zaujímavé konfrontovať témy nášho života, hospodárstva, ekonomiky priamo s odborníkom.

Ernest