V tomto školskom roku sa žiaci našej školy mohli  zúčastniť na školskom poznávacom zájazde v Taliansku, ktorý sa uskutočnil od 01.06 do 06.06 2015. Výlet zorganizoval  pán profesor Lipták.

Náš výlet sa začal v pondelok poobede odchodom z Košíc. Spoločnosť nám robila Stredná zdravotnícka škola, Moyzesova. Sprevádzali nás dvaja šoféri a sprievodca. Do Benátok – náš prvý cieľ cesty, sme cestovali cez Maďarsko a Slovinsko. Maďarskom sme prešli ešte cez deň, preto sme mali možnosť vidieť aj Budapešť. Ešte nikdy som v Budapešti nebola a úprimne, keď som počúvala všetkých známych, ktorí mi vraveli, že je nádherná, neverila som im. Mali pravdu, za tých pár minút, počas ktorých som mala možnosť si obzrieť historickú časť tohto krásneho mesta za oknom idúceho autobusu, som rýchlo zmenila názor a povedala si, že tu určite musím v budúcnosti prísť. Slovinskom sme prešli veľmi rýchlo a netrvalo dlho, keď nám prišla esemeska s textom: Vitajte v Taliansku!

Naše prvé stretnutie s Talianmi bolo skoro ráno a vôbec nebolo plánované. Zastavil nás totiž policajt, ktorý nám skontroloval doklady. Väčšina z nás mu bola nesmierne vďačná za to, že po niekoľkohodinovom snažení zaspať a oddýchnuť si pred nasledujúcim dňom nás všetkých zobudil a s úsmevom nám povedal „Buongiorno!“. Teraz na to určite spomíname s úsmevom, ale v tú chvíľu sme sa ho asi všetci snažili prebodnúť pohľadom.

O niekoľko hodín neskôr sme prvýkrát videli panorámu Benátok. Bolo skoro ráno, niečo po ôsmej hodine a my sme začali pešiu prehliadku Benátok. Benátky sú nádherné, krásne a čarovné mesto. Nie nadarmo sa vraví, že Benátky sú s Parížom najkrajšie mestá, ktoré majú svoje čaro, aj keď prší. Sprievodca nám poukazoval pamiatky a dostali sme rozchod. Časť našej skupiny sa išla plaviť loďou-Vaporettom na Grand Canal. A ostatní? Túlali sa po Benátkach! Sú tam také úzke uličky, ktoré v našich Košiciach nenájdete, krásne námestia, mosty, budovy a všade vás pozývajú sadnúť si do reštaurácie alebo na plavbu gondolu. Keď sme boli unavení, našli sme si miesto niekde v uličkách, kde sme si sadli na schody – jedna vec, ktorú máme my a Taliansko nie, sú asi lavičky. Keď sme sa mali vybrať pešo späť k autobusu, rozhodli sme sa ísť radšej loďou. Bolo to príjemné ukončenie krásneho dňa stráveného v Benátkach. Jazdu autobusom do hotela neďaleko Benátok väčšina ľudí prespala. Večeru sme dostali v hoteli. Bolo veľmi horúco, a tak sme sa rozhodli pre večernú prechádzku, na ktorej sme nevedeli odolať zmrzline.

Ráno nás o 7:00 čakali raňajky a o hodinu neskôr sme odchádzali do Florencie. Florencia je kolískou renesancie a hlavným mestom Toskánska a na krátky čas bola aj hlavným mestom Talianskeho kráľovstva. Je známa svojím bohatstvom umenia a architektúry. Je tiež prezývaná ako „talianske Atény“. Čas určený na Florenciu bol ale krátky. V tomto meste, verte mi, by ste sa vedeli prechádzať aj celé týždne. My dievčatá sme sa rozhodli stráviť rozchod v záhradách, kde sme našli krásnu fontánu, kvety a nádherný výhľad na celú Florenciu. Určite by sme tam ostali dlhšie, keby sme mohli. Ponáhľali sme sa ale do hotela, ktorý bol neďaleko Ríma. Prišli sme veľmi neskoro, ubytovali sme sa a navečerali. Tento večer nám už neostal čas na pláž a more ani večernú prechádzku, vynahradil nám to aspoň krásny výhľad z izieb.

Ráno na nás čakal Rím s hlavným cieľom-Vatikán. Autobus nás vysadil pri stanici metra na okraji Ríma. Metro bolo totiž omnoho lacnejší a rýchlejší spôsob prepravy ako autobus. Kúpili sme si lístky a dostali pokyny, kde vystupujeme. To, že sme už vo Vatikáne, nám dala na vedomie švajčiarska stráž. Naším cieľom bola Bazilika sv.Petra. Ženy a mladé dievčatá nemohli ísť do vnútra, keď mali odhalené ramená a kolená. V tom neznesiteľnom teple bola predstava obliecť si ďalšie vrstvy oblečenia nepredstaviteľná. Ale oplatilo sa to. Navštívili sme totiž aj na kupolu, ku ktorej zdolaniu viedlo 551 schodov. Námaha a v niektorých prípadoch aj prekonanie svojho strachu stála za to. Keď sme boli hore, bolo práve 12:00 a všetky zvony v Ríme sa rozozvučali – bolo to nádherné – ten pocit, vidieť celý Rím ako na dlani, mať to vedomie, že všetci tam dole sa ponáhľajú do práce, školy, obchodov, riešia svoje každodenné povinnosti. Vy ste boli ale tam hore a pozorovali ste celý ten kolobeh mesta. Hore doznievali len zvuky zvonov a áut. V tej chvíli ste mohli cítiť len pokoj a úžasný, skvelý pocit z toho, že aj keď ste možno nechceli, nevládali ísť po schodoch alebo ste sa báli tej výšky, nakoniec ste to všetko prekonali a stálo to za to. Práve tam hore ste si mohli uvedomiť, že svet je krásny a určite je potrebné vidieť mnoho ďalších krásnych miest a zažiť čo najviac takýchto pocitov a chvíľ vo svojom živote. Takto stáť by ste tam vedeli aj celý deň, keby ste nepociťovali hlad a nemuseli už ísť.

Po ukončení prehliadky sme mohli poslať domov pohľadnicu z vatikánskej pošty. Dostali sme rozchod, ktorý sme využili na obed a kúpu magnetiek, kľúčeniek, pohľadníc a fotenie pre našich najbližších, ktorí na nás čakali doma. Poobede sme ďalej pokračovali v prehliadke Ríma. Sprievodca nám ukázal Anjelský hrad, prešli sme sa po Anjelskom moste, videli Fontanu di Trevi či fontánu štyroch riek (Fontana dei Quattro Fiumi), slávny Panteón a španielske schody. Sprievodca nás zaviedol aj do kaviarne Greco pri španielských schodoch, kde slovenskí básnici (J.Kollár, J.Smrek, Š. Žáry) chodili na kávu a kde majú svoju plaketu spolu s ostatnými osobnosťami. Videli sme aj hovoriace sochy, kde dodnes ľudia píšu svoje myšlienky a odkazy. Rím je krásne mesto, kde vás na každom kroku zaujme niečo iné a stále objavíte niečo nové.

Večer, po príchode na hotel a večeri, patril moru a pláži. Bol západ slnka, pláž bola krásna a okrem nás na nej nikto nebol. Piesok bol ešte teplý z celého dňa a vy ste mohli počuť len more. Predstavte si to: zapadajúce slnko, piesok, vy sa prechádzate po pláži ešte v tom pásme, kde vám vlny obmývajú nohy a neviete sa prestať dívať na tú krásu, ktorá je pre niekoho každodennou rutinou a nevie si to možno už vychutnať ako vy.  Vy si pri pohľade na toto všetko znovu uvedomíte prečo more tak milujete. Jediné, čo by vám v ten večer mohlo chýbať, by boli ľudia, ktorí ostali doma. Večer zakončíte zbieraním mušlí a idete spať s vedomím toho, že tento deň je jeden z tých, na ktoré len tak ľahko nezabudnete a že doma vás čakajú ľudia, na ktorých vám záleží.

Ráno sme si poslednýkrát zbalili kufre, poslednýkrát sme sa všetci stretli na raňajkách, poslednýkrát sme sa pozreli na more z terasy hotela, ktoré by sa vám určite zdalo ešte krajšie než večer.  Nastúpili sme do autobusu a odviezli sme sa na stanicu metra, odkiaľ sme pokračovali v prehliadke Ríma. V tento deň bolo hlavným bodom programu Koloseum.  Koloseum je jedna z tých stavieb, ktoré ste mali možnosť vidieť už tisíckrát na obrázkoch, pohľadniciach, v učebniciach, v knihách, ale keď ho uvidíte na vlastné oči, neviete prestať dvíhať zrak k tomu neskutočne krásnemu miestu a nemôžete tomu ani uveriť, že práve vy stojíte teraz pred tým, čo ste celé roky obdivovali len z obrazov.

Po prehliadke sme dostali rozchod počas ktorého sme si išli nakúpiť posledné suveníry.  Našli sme obchody, ktoré sme celý čas hľadali. Dali sme si pravú taliansku pizzu, ktorá je omnoho lepšia než tá naša a užívali si poslednú prechádzku Rímom. Ani sa nám nechcelo veriť, že už prešlo 5 dní a že doma na nás čaká škola a práca. Poslednýkrát sme si kúpili lístok na metro, poslednýkrát sme nastúpili do nášho autobusu a z okien sme sledovali západ slnka nad horami tejto krásnej a hlavne nezabudnuteľnej krajiny, kým sa postupne nezotmelo a my sme zaspali.

Domov sme prišli o tri hodiny skôr, zdraví, celí, síce unavení, ale šťastní. Poznávací zájazd bol krásny, aj keď nie vždy sa nám všetko páčilo. Párkrát sme sa stratili alebo sme neprišli včas na miesto stretnutia, bolo nám neskutočne horúco alebo sme nevedeli spať v autobuse. Teraz si ale každý z nás určite pamätá len tie krásne veci, ktorých bolo určite viac. Spoznali sme nových ľudí, nové miesta, zažili krásne zážitky a už teraz sa teším, s čím prídu naši profesori budúci rok. Dúfam, že tento článok vás presvedčí o tom, že aj školský poznávací zájazd môže byť krásny a nezabudnuteľný zážitok, na ktorý budete raz určite v dobrom spomínať.

Esty Ferčáková