Cycling Through The Park

I already hear the birds chirping

Before even entering the park.

I like their vibrant music

That plays to the rhythm of my pounding heart.

Pedaling one foot after the other,

Feeling the burning muscles on my thighs

Just as the sun’s beams caress my back with warmth.

So I slow down for just a minute

To breathe in the beauty of that modest piece of nature

Presenting itself to me in front of my eyes.

The greenwood trees surrounding the park speak to me,

Saying, “Good morning, we welcome you with open arms.”

The bushes say, “Hello, go on with the wind till you reach the end of it.”

I think to myself, “Is there even an end? How did it all begin anyway?”

Bicyklujem sa cez park

Už počujem vtáky čvirikať,

ešte predtým než vôbec vojdem do parku.

Zbožňujem ich živú hudbu,

ktorá hrá do rytmu môjho bijúceho srdca.

Pedálujem, jedna noha za druhou,

cítiac svaly na stehne ako sa zahrievajú,

zatiaľ čo mi slnečné lúče hladia chrbát teplom.

Spomalím len na chvíľku, malý  zlomok sekundy,

aby som sa mohla nadýchať toho krásneho výjavu prírody,

črtajúceho sa mi priamo pred očami.

Listnaté stromy obklopujúce park sa mi prihovárajú,

hovoriac: „Dobré ráno, vítame ťa do našich náručí.”

Kríky vravia: „Dobrý deň, len sa nechaj unášať vetrom pokiaľ prídeš na koniec.”

Pomyslím si sama pre seba: „Je tu vôbec nejaký koniec? Ako to celé vôbec začalo?”

Suzanne/Zuzana