Prebudenie

Nastane akoby z jedného,

no vskutku prichádza pomaly,

pomaličky ako keď usínate,

a svoju myseľ vypínate.

No sny ju niekedy obnovujú,

keď vášho podvedomia temné zákutia odhaľujú.

Ukazujú nám miesta a veci nevídané,

zväčša ešte nami neprebádané;

čo by mohlo byť,

ale čo vskutku nie je.

Komunikujú s nami,

aby sme v sebe tú túžbu našli,

a ďalej s ňou zašli;

až za pomyselné hranice pokročili,

urobili niečo šialené, na čo sme sa predtým nikdy neodvážili,

a tak ten iracionálny strach v nás potlačili.

Viera, nádej, chtíč a odhodlanie,

spolu v nás vzniká jedna veľká búrka,

ktorej plameň splanie len ak ho zažneme.

Treba ho i však občas jemne zhasnúť,

aby sme sa nerozbehli bezhlavo vpred,

a leteli až tam, kde konca ani začiatku niet.

Koniec koncov sa ozaj nie je kde ponáhľať.

Dôležité je naučiť sa, že je v poriadku občas chybovať,

a i z vlastných či cudzích omylov byť schopný sa poučiť,

pretože len tak môžeme rásť a krok za krôčikom nasledovať tú predurčenú cestu…

Zuzana