Pozerám sa na svet cez jedno veľké zväčšujúce sklo,

vidím každý malý detail, každú pochabosť.

Zrazu zistím ako veľmi ma pohltila lačná zvedavosť,

keď mi ďalší deň scela odhalí to zlatisté slnko.

Jeho prenikavé lúče ako žiarivé reflektory osvetľujú všetky kúty sveta.

Do noci úplne odhaliť ich záhadné čaro času nie je,

zatiaľ si však užívam slniečko, ktoré sa tak oslnivo smeje,

poukazujúc, že radosť ešte neopustila brány tohto sveta.

I keď zoskupia sa mračná a chystajú spŕšku hnevu,

i keď sa proti tebe spikne celý svet,

tak vedz, že tie búrky raz ustanú,

slnko znova ukáže svoju tvár;

a farebná dúha tvojim očiam ulahodí.

Niekedy tú lupu proste odlož do šuflíka,

nech tam zostane i dlhšie skrytá.

Jednoduchosť je predsa podstatou celého života,

nechaj sa unášať tým pokojným prúdom,

pretože prílišná zvedavosť môže byť i na škodu.

Zuzana