noviny.OAKE.sk Noviny Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice
Dnes je streda, 24. apríl 2024. Meniny oslavuje Juraj, zajtra
Marek.
Vitajte v mojom ďalšom príspevku, v ktorom zaznamenávam našu prax v Londýne týždeň po týždni. Čo sa dialo počas týždňa 2? Ponorte sa do čítania.
Deň 1
Znova do roboty. Veľmi som sa tam netešila, ale našťastie som konečne mala 
troška viac oddychu, keďže som len organizovala faktúry do zakladača. Po týždni som konečne prvýkrát jedla polievku – zašla som si do retro reštaurácie/kaviarne Duran’s v blízkosti môjho pracoviska a objednala som si veggie soup (zeleninovú polievku). Doniesli mi ju aj s ich tradičným bielym sendvičovým chlebom pomasteným slaným maslom. Bola teplá a lahodná. Veľmi som si na nej pochutila po dlhšej polievkovej absencii. Dosť mi chýba varené jedlo, keďže aj na večeru máme stále len nejaký uvarený alebo upečený polotovar zo supermarketu. Čo nastalo veľmi prekvapivo, boli problémy s našou rodinou, ktorá sa na nás sťažovala ADC College. Nám vôbec nič nepovedali, takže sme boli dosť zaskočené z vývoja udalostí. Údajne si berieme veci na desiatu bez dovolenia a nechávame za sebou bordel. Veci sa zvrtli zlým smerom a nepovedala by som, že obvinenia boli celkom pravdivé. Nechcem to tu rozpitvávať a dúfam, že v nasledujúcich dňoch to nejako vyriešime. Napíšem k tomu len toľko, že ja som si doteraz stále balila moje veci a ponúkala som sa len ovocím, ktoré povedali, že je nám stále k dispozícii a moje spolužiačky neraňajkovali, tak si niekedy so sebou vzali toast. V izbách sme možno mali trocha neporiadok, no skôr to boli len prázdne nákupné tašky. Po večeri sme stále pomohli upratať, aj keď nám bolo povedané, že nemusíme. Vrátila som sa domov prvá ako vždy. Išla som do svojej izby a tam som chvíľu relaxovala, pokiaľ nedošli moje spolužiačky. Čakali sme, že si to vydiskutujeme, ale bolo nám povedané, že máme u nich len raňajky a večere. To bolo všetko. Po večeri sme si hodili oblečenie do práčky – prali sme si len svetlé, aby sa nám náhodou niečo nepofarbilo. Išli sme tiež na nákup do Waitrose, aby sme sa zásobili a mohli si so sebou chystať do práce obedy – kúpili sme si chlieb, avokáda, syr, jogurt, dievčatá aj šunku, nejaké croissanty, banány, paradajky a v neposlednom rade džús. Potom som si trošku skicovala, volala s mamkou a nakoniec som šla do postele.
Deň 2
Raňajky. Cesta do práce. Odspinkovávanie. Skenovanie. Čistenie notifikácií mojej kolegyne. Nič nové. Celý deň veľmi pršalo a bolo zamračené. Malo to výrazný vplyv na moju náladu, cítila som sa trocha mrzuto a bolela ma hlava. Po práci som išla rovno domov a urobila som si čaj. Užívala som si ticho v mojej izbe rušené len jemným bubnovaním dažďa a nič zvláštne som nerobila. Neskôr som si začala do skicára kresliť ružu z mojich fotografií. Na večeru som mala vegetariánske nugetky s jacket potato (zemiak varený v šupke) a kopu šalátu. Dievčatá mali bravčový steak v marináde, ktorý im skoro vôbec nechutil. Ako dezert sme mali vanilkovú zmrzlinu, ktorú neznášam, takže som si dala len čokoládovú penu. Volala som s mamkou, ktorá mi veľmi chýba, najmä však postrádam jej kuchyňu. Napustila som si vaňu, trocha zrelaxovala a išla spať.
Deň 3
Predchádzajúci týždeň som až tak necvičila, ale tento týždeň cvičím každé ráno piatich tibeťanov, ale cvičím ich 11 a potom sa rozťahujem. Už od rána pršalo, takže som si vzala svoj nový dáždnik s lamami, ktorý som si tu kúpila. Včera som ho totižto zabudla doma, ale našťastie to nevadilo, keďže mám veľmi blízko pracoviska autobusovú zastávku. Čo sa mi dnes však stalo? Stojím na zastávke a zrazu zistím, že vo vrecku nemám svoju Oyster kartu (náš londýnsky mesačník). Musela som sa rýchlo ponáhľať domov, vziať si ju a utekať naspäť na zastávku. Volala som do práce, aby som im povedalo, čo sa mi stalo, boli veľmi ústretoví a zhovievaví a povedali, že je to v poriadku. Skoro všetky sme mali akýsi deň „blbec“: Viky čakala v tom daždi na zastávke bez dáždnika cez 40 minút a autobus neprichádzal a Nicole úplne meškali spoje. Chvalabohu všetkým našim firmám stačilo len naše oznámenie a ospravedlnenie. V práci som organizovala faktúry, takže žiadna sláva. Popritom som celý čas rozmýšľala, ako sa porozprávam s našou hosťovskou rodinou, pretože som nevedela celú situáciu len tak pustiť z hlavy. Po práci som skočila na nákup do Waitrose a kúpila som Domi muffin a sviečky, keďže mala dnes narodeniny. Urobila som si čaj a išla som písať pohľadnice pre mojich rodičov a sesternicu. Na večeru sme mali pizzu s kopou šalátu, takže som si na nej veľmi pochutila. Hneď ako dorazila Domi, som šla zapáliť sviečku na muffine a vkročila som do jej izby spievajúc: „Happy Birthday to you…“ načo sa pridala aj Viky a nakoniec som jej zablahoželala. Porozprávala som sa o našom „incidente“ s Ann a všetko sa vyriešilo. Spadol mi kameň zo srdca a išla som spať s pokojom na duši.
Deň 4
Toto ráno som si dala grécky jogurt s vločkami a hrozienkami. Vypila som si svoj zelený čaj a šup do práce, kde ma čakalo skenovanie faktúr, ktoré som včera odspinkovala. Neviem, či vôbec má nejaký význam hovoriť o aktivitách, ktoré robím v práci, keďže ako ste si už určite všimli, je to dokola to isté a pochybujem, že sa to zmení, aj keď som sa na to jasne pýtala. Moju žiadosť však odignorovali. Vypisovala som pohľadnice, na ktoré sa chystám v piatok kúpiť známky a odoslať ich. Jednu posielam rodičom a druhú posielam svojej sesternici a krstnej mame zároveň aj s rodinkou. Obe som ich napísala po anglicky, keďže moja krstná mama vie po anglicky celkom dobre a čo sa mojej mamky týka, tak tá začala chodiť do jazykovej školy na angličtinu, aby si ju „osviežila“, takže chcem, aby si trocha overila čo už vie. Po práci som si ešte zaskočila do nákupného centra kúpiť taký malý symbolický darček pre moju kamarátku. Vrátila som sa domov akurát na večeru. Mali sme špagety, ktoré som objednala u Jeffa. Pripravil nám k nim syr, kečup, bazalkovú omáčku a celú misu šalátu. Mala som nejaké nezhody s Nicole. Spolunažívanie tak dlho v jednej izbe myslím si, že nemusí každému vždy prospievať, najmä keď jedna spolubyvajúca nedokáže rešpektovať súkromie tej druhej a správa sa, akoby bola celá izba patrila len jej. Nebudem takéto veci však rozvádzať tu. To bol viac-menej môj štvrtok.
Deň 5
Konečne koniec týždňa! Pretrpela som nejako prácu, bola som znova aj v „mojej“ Rose Garden, kde som si zjedla musli tyčinku a trocha som premýšľala. Niekedy by som tam chcela ostať navždy. Zároveň som odoslala (dúfam, že úspešne 😆 ) tie pohľadnice. Stačilo len kúpiť známky a hodiť ich do červených poštových schránok, ktoré sú v Londýne na každom kroku. Po práci som sa rozhodla prejsť až domov, trvalo mi to niečo cez hodinku a bolo to veľmi uvoľňujúce. Zavolala som svojej najlepšej kamarátke Paulíne, s ktorou som sa rozprávala a tak trocha som sa jej „vyplakala na rameno“. Veľmi mi chýba, pretože mám pocit, že tu nemám ani jedného pravého kamaráta. Dorazila som domov, kde sa akurát konalo vianočné dekorovanie, takže som sa pridala k malej Eloise a Jeffovi. Pred chvíľou som napísala, že tu nemám ani jedného skutočného priateľa, ale vlastne som si neuvedomila, že Eloise je moja veľká kamarátka, len škoda, že s ňou nemôžem tráviť viac času. S Jeffom som sa rozprávala o cestovaní. Zdobia totižto dva stromčeky – jeden v jedálni, ktorý je zladený do striebornej a bielej a sú na ňom ozaj krásne ozdoby, ako napr. obrovské snehové vločky a druhý v obývačke, ktorý zdobia ozdoby zo všetkých miest, na ktorých už boli, takže je taký viac charakteristický pre rodinu. Teraz už necestujú toľko ako predtým, ale boli spolu na naozaj veľa miestach. Prevažne precestovali Európu a boli aj v krajinách, ktoré s nami susedia ako Česká republika, Poľsko, Rakúsko či Maďarsko, ale nás akosi obišli 😥 . Pomáhala som Eloise kresliť jej „Santa ponožku“, kde má porozhadzované všetky decembrové dátumy až do 25.12. Veľa som sa o nej dozvedela. Na 6-ročné dievčatko má naozaj pozoruhodné záujmy a má ich ozaj veľa. V škole ju najviac baví predmet veda (science), raz by možno chcela byť veterinárka a čo sa týka jej mimoškolských aktivít, tak chodí na balet, plávanie a takisto do umeleckej školy a zdá sa mi, že robí ešte niečo, ale neviem si spomenúť. Rada kreslí zvieratá, ale nepripadajú jej kresby dosť reálne aj napriek tomu, že ju jej učiteľka chváli. Navrhla napríklad vianočnú pohľadnicu, ktorá je veľmi roztomilá a kreatívna. Nakreslila na nej lamu, medveďa a jednorožca, 3 zvieratá, ktoré najradšej kreslí, a je na nej napísané: „Have Beary Llama Christmas and Unicorn New Year.“ Je to naozaj milé, šikovné a bystré dievčatko. Priala by som si mať sestru ako ona. Žiaľ, som jedináčik. Navečerala som sa, pozrela si Malého Princa na Netflixe, popritom som cvičila a potom som sa osprchovala a pobrala som sa spať.
Deň 6
Od rána lialo ako z krhly, takže sa náš program s pánom riaditeľom presunul až na 14:30. Ráno som sa rýchlo nachystala a skočila som do sekáča blízko, kde bývam – kúpila som si tam 3 knihy (The Dreamcatcher od Stephen Kinga, How to paint flowers in watercolour a nejaký román) len za 99p a ešte nejakú bižutériu (náramky, náušnice a náhrdelník). Zložila som veci doma a vybrala som sa po múzeách. Bola som vo Welcome Collection, kde boli výstavy týkajúce sa najmä architektúry Londýna v minulosti a teraz a aký vplyv to malo na zdravie ľudí a zároveň aké prepojenie je medzi ľudským telom a architektúrou. Bola to neskutočne zaujímavé, keďže na Slovensku žiadne podobné výstavy nemáme. Potom som bola v Petrieho múzeu egyptskej archeológie, keďže v poslednej dobe ma nesmierne fascinuje staroveký Egypt a začala som sa o ňho zaujímať. Nemala som však dosť času dôkladne si prezrieť obe múzea, takže to bola len taká zbežná obhliadka. Ponáhľala som sa na metro, aby sme sa stretli s pánom riaditeľom. Ten nám dal predčasnú mikulášsku nádielku: tyčinky deva a christmas crackers, ktoré obsahujú vtip, citát a aj kráľovské papierové korunky. Išli sme s ním do Imperial War Museum, ktorého atmosféra na mňa nepôsobila dvakrát priaznivo, najmä keď som sa zašla pozrieť na výstavu Holokaustu. Znova nebol dostatok času si ho prejsť celé, akoby som si predstavovala. Zviezli sme sa k Temži, kde sme sa rozpŕchli. Išla som ešte do Camden Townu, veľkého trhoviska so všelijakými vecami – suvenírmi, oblečením, doplnkami, africkými, indickými, čínskymi a japonskými obchodíkmi. Kúpila som si tu Levi Strauss rifle, keďže milujem retro veci a aj svoj štýl obliekania by som takto charakterizovala. Nasledovala troška zdĺhavá cesta metrom domov, pizza na večeru a spánok.
Deň 7
Zuzkin deň s jej úplne exkluzívne vlastným programom! 
Zarezervovala som si lístok na London Eye a do múzea Madame Tussauds. Tieto dve atrakcie som stihla do 15:00 a potom som sa ešte vybrala k Buckinghamskému palácu a zakončila som to palacinkami s nutelou a orieškami zapitými milkshakom s čokoládovou zmrzlinou a šľahačkou v Notting Hille, odkiaľ som sa pobrala vlakom domov. London Eye bolo úžasné, bolo to krásne vidieť celý Londýn z vtáčej perspektívy. Po ceste do Madame Tussauds som si ešte v sekáči kúpila biografiu Leonarda Da Vinciho len za 2 libry. Ach jaj, dúfam, že sa s toľkými nakúpenými knihami a oblečením nejako odnesiem. Madame Tussauds naozaj stálo za to. Mám aj fotky, aj keď som tam bola sama. Celý deň som pýtala niekoho, aby mi urobila kde-tu fotku. Našťastie boli všetci ochotní ma cvaknúť. Okrem voskových figurín celebrít je súčasťou prehliadky aj zrýchlená jazda londýnskej histórie – Spirit of London v taxíku, behind the scenes, kde Beyonce hovorí o prípave jej figuríny a nakoniec 4D kino, ktorým sa celá prehliadka končí. Bol to asi 10-minútový film s Marvel hrdinami ako Spider-man, Wolverine, Hulk, Kapitán Amerika či Ironman, ktorí zachraňovali Londýn pred Doctorom Doomom z Fantastickej Štvorky. Všetci mali 3D okuliare a efekty boli vážne živé, napr. keď Wolverine sekal svojimi pazúrmi, tak vás akoby zozadu bodol do chrbta a cítili ste to cez sedadlo, alebo keď Hulk slintal, tak vás naozaj opľul a to isté platí aj pre dym, ktorý púšťali v kine, keď niečo vo filme horelo. Bolo to super, určite aj preto, že som zatiaľ ešte v 4D kine nebola. Kúpila som už konečne suveníry – 3 magnetky a snehovú guľu, po ktorej som tak veľmi túžila. Zamierila som do British Museum, pozrieť sa aspoň na chvíľku a bolo to úžasné, kiežby som ho mohla prejsť celé. Išla som ešte do mystického obchodu Mysteries, kde som si nakúpila liečivé kryštály a vonné aloe vera tyčinky. Už som toho mala po celom dni dosť, ale veľmi som ešte chcela vidieť Buckingham Palace, tak som sa tam bola len tak na chvíľu pozrieť. Zomierala som už od hladu, tak som si povedala, že pôjdem do Notting Hillu, lebo ani tam som ešte zatiaľ nezavítala. Našla som si na internete jednu z tých lacnejších reštaurácií, špecializujúcu sa na palacinky, takže sa ju dá nazvať aj palacinkárňou, MAMIE’S, kde som si dala už spomínanú delikátnu večeru. Domov som dorazila úplne dobitá – prešla som cez 13,6 kilometra a urobila som 19 362 krokov. To bol deň – jeden z najlepších môjho života aj keď som ho celý strávila sama.
Ankety
Vitajte v mojom ďalšom príspevku, v ktorom zaznamenávam našu prax v Londýne týždeň po týždni. Čo sa dialo počas týždňa 2? Ponorte sa do čítania.
Deň 1
Znova do roboty. Veľmi som sa tam netešila, ale našťastie som konečne mala troška viac oddychu, keďže som len organizovala faktúry do zakladača. Po týždni som konečne prvýkrát jedla polievku – zašla som si do retro reštaurácie/kaviarne Duran’s v blízkosti môjho pracoviska a objednala som si veggie soup (zeleninovú polievku). Doniesli mi ju aj s ich tradičným bielym sendvičovým chlebom pomasteným slaným maslom. Bola teplá a lahodná. Veľmi som si na nej pochutila po dlhšej polievkovej absencii. Dosť mi chýba varené jedlo, keďže aj na večeru máme stále len nejaký uvarený alebo upečený polotovar zo supermarketu. Čo nastalo veľmi prekvapivo, boli problémy s našou rodinou, ktorá sa na nás sťažovala ADC College. Nám vôbec nič nepovedali, takže sme boli dosť zaskočené z vývoja udalostí. Údajne si berieme veci na desiatu bez dovolenia a nechávame za sebou bordel. Veci sa zvrtli zlým smerom a nepovedala by som, že obvinenia boli celkom pravdivé. Nechcem to tu rozpitvávať a dúfam, že v nasledujúcich dňoch to nejako vyriešime. Napíšem k tomu len toľko, že ja som si doteraz stále balila moje veci a ponúkala som sa len ovocím, ktoré povedali, že je nám stále k dispozícii a moje spolužiačky neraňajkovali, tak si niekedy so sebou vzali toast. V izbách sme možno mali trocha neporiadok, no skôr to boli len prázdne nákupné tašky. Po večeri sme stále pomohli upratať, aj keď nám bolo povedané, že nemusíme. Vrátila som sa domov prvá ako vždy. Išla som do svojej izby a tam som chvíľu relaxovala, pokiaľ nedošli moje spolužiačky. Čakali sme, že si to vydiskutujeme, ale bolo nám povedané, že máme u nich len raňajky a večere. To bolo všetko. Po večeri sme si hodili oblečenie do práčky – prali sme si len svetlé, aby sa nám náhodou niečo nepofarbilo. Išli sme tiež na nákup do Waitrose, aby sme sa zásobili a mohli si so sebou chystať do práce obedy – kúpili sme si chlieb, avokáda, syr, jogurt, dievčatá aj šunku, nejaké croissanty, banány, paradajky a v neposlednom rade džús. Potom som si trošku skicovala, volala s mamkou a nakoniec som šla do postele.
Deň 2
Raňajky. Cesta do práce. Odspinkovávanie. Skenovanie. Čistenie notifikácií mojej kolegyne. Nič nové. Celý deň veľmi pršalo a bolo zamračené. Malo to výrazný vplyv na moju náladu, cítila som sa trocha mrzuto a bolela ma hlava. Po práci som išla rovno domov a urobila som si čaj. Užívala som si ticho v mojej izbe rušené len jemným bubnovaním dažďa a nič zvláštne som nerobila. Neskôr som si začala do skicára kresliť ružu z mojich fotografií. Na večeru som mala vegetariánske nugetky s jacket potato (zemiak varený v šupke) a kopu šalátu. Dievčatá mali bravčový steak v marináde, ktorý im skoro vôbec nechutil. Ako dezert sme mali vanilkovú zmrzlinu, ktorú neznášam, takže som si dala len čokoládovú penu. Volala som s mamkou, ktorá mi veľmi chýba, najmä však postrádam jej kuchyňu. Napustila som si vaňu, trocha zrelaxovala a išla spať.
Deň 3
Predchádzajúci týždeň som až tak necvičila, ale tento týždeň cvičím každé ráno piatich tibeťanov, ale cvičím ich 11 a potom sa rozťahujem. Už od rána pršalo, takže som si vzala svoj nový dáždnik s lamami, ktorý som si tu kúpila. Včera som ho totižto zabudla doma, ale našťastie to nevadilo, keďže mám veľmi blízko pracoviska autobusovú zastávku. Čo sa mi dnes však stalo? Stojím na zastávke a zrazu zistím, že vo vrecku nemám svoju Oyster kartu (náš londýnsky mesačník). Musela som sa rýchlo ponáhľať domov, vziať si ju a utekať naspäť na zastávku. Volala som do práce, aby som im povedalo, čo sa mi stalo, boli veľmi ústretoví a zhovievaví a povedali, že je to v poriadku. Skoro všetky sme mali akýsi deň „blbec“: Viky čakala v tom daždi na zastávke bez dáždnika cez 40 minút a autobus neprichádzal a Nicole úplne meškali spoje. Chvalabohu všetkým našim firmám stačilo len naše oznámenie a ospravedlnenie. V práci som organizovala faktúry, takže žiadna sláva. Popritom som celý čas rozmýšľala, ako sa porozprávam s našou hosťovskou rodinou, pretože som nevedela celú situáciu len tak pustiť z hlavy. Po práci som skočila na nákup do Waitrose a kúpila som Domi muffin a sviečky, keďže mala dnes narodeniny. Urobila som si čaj a išla som písať pohľadnice pre mojich rodičov a sesternicu. Na večeru sme mali pizzu s kopou šalátu, takže som si na nej veľmi pochutila. Hneď ako dorazila Domi, som šla zapáliť sviečku na muffine a vkročila som do jej izby spievajúc: „Happy Birthday to you…“ načo sa pridala aj Viky a nakoniec som jej zablahoželala. Porozprávala som sa o našom „incidente“ s Ann a všetko sa vyriešilo. Spadol mi kameň zo srdca a išla som spať s pokojom na duši.
Deň 4
Toto ráno som si dala grécky jogurt s vločkami a hrozienkami. Vypila som si svoj zelený čaj a šup do práce, kde ma čakalo skenovanie faktúr, ktoré som včera odspinkovala. Neviem, či vôbec má nejaký význam hovoriť o aktivitách, ktoré robím v práci, keďže ako ste si už určite všimli, je to dokola to isté a pochybujem, že sa to zmení, aj keď som sa na to jasne pýtala. Moju žiadosť však odignorovali. Vypisovala som pohľadnice, na ktoré sa chystám v piatok kúpiť známky a odoslať ich. Jednu posielam rodičom a druhú posielam svojej sesternici a krstnej mame zároveň aj s rodinkou. Obe som ich napísala po anglicky, keďže moja krstná mama vie po anglicky celkom dobre a čo sa mojej mamky týka, tak tá začala chodiť do jazykovej školy na angličtinu, aby si ju „osviežila“, takže chcem, aby si trocha overila čo už vie. Po práci som si ešte zaskočila do nákupného centra kúpiť taký malý symbolický darček pre moju kamarátku. Vrátila som sa domov akurát na večeru. Mali sme špagety, ktoré som objednala u Jeffa. Pripravil nám k nim syr, kečup, bazalkovú omáčku a celú misu šalátu. Mala som nejaké nezhody s Nicole. Spolunažívanie tak dlho v jednej izbe myslím si, že nemusí každému vždy prospievať, najmä keď jedna spolubyvajúca nedokáže rešpektovať súkromie tej druhej a správa sa, akoby bola celá izba patrila len jej. Nebudem takéto veci však rozvádzať tu. To bol viac-menej môj štvrtok.
Deň 5
Konečne koniec týždňa! Pretrpela som nejako prácu, bola som znova aj v „mojej“ Rose Garden, kde som si zjedla musli tyčinku a trocha som premýšľala. Niekedy by som tam chcela ostať navždy. Zároveň som odoslala (dúfam, že úspešne 😆 ) tie pohľadnice. Stačilo len kúpiť známky a hodiť ich do červených poštových schránok, ktoré sú v Londýne na každom kroku. Po práci som sa rozhodla prejsť až domov, trvalo mi to niečo cez hodinku a bolo to veľmi uvoľňujúce. Zavolala som svojej najlepšej kamarátke Paulíne, s ktorou som sa rozprávala a tak trocha som sa jej „vyplakala na rameno“. Veľmi mi chýba, pretože mám pocit, že tu nemám ani jedného pravého kamaráta. Dorazila som domov, kde sa akurát konalo vianočné dekorovanie, takže som sa pridala k malej Eloise a Jeffovi. Pred chvíľou som napísala, že tu nemám ani jedného skutočného priateľa, ale vlastne som si neuvedomila, že Eloise je moja veľká kamarátka, len škoda, že s ňou nemôžem tráviť viac času. S Jeffom som sa rozprávala o cestovaní. Zdobia totižto dva stromčeky – jeden v jedálni, ktorý je zladený do striebornej a bielej a sú na ňom ozaj krásne ozdoby, ako napr. obrovské snehové vločky a druhý v obývačke, ktorý zdobia ozdoby zo všetkých miest, na ktorých už boli, takže je taký viac charakteristický pre rodinu. Teraz už necestujú toľko ako predtým, ale boli spolu na naozaj veľa miestach. Prevažne precestovali Európu a boli aj v krajinách, ktoré s nami susedia ako Česká republika, Poľsko, Rakúsko či Maďarsko, ale nás akosi obišli 😥 . Pomáhala som Eloise kresliť jej „Santa ponožku“, kde má porozhadzované všetky decembrové dátumy až do 25.12. Veľa som sa o nej dozvedela. Na 6-ročné dievčatko má naozaj pozoruhodné záujmy a má ich ozaj veľa. V škole ju najviac baví predmet veda (science), raz by možno chcela byť veterinárka a čo sa týka jej mimoškolských aktivít, tak chodí na balet, plávanie a takisto do umeleckej školy a zdá sa mi, že robí ešte niečo, ale neviem si spomenúť. Rada kreslí zvieratá, ale nepripadajú jej kresby dosť reálne aj napriek tomu, že ju jej učiteľka chváli. Navrhla napríklad vianočnú pohľadnicu, ktorá je veľmi roztomilá a kreatívna. Nakreslila na nej lamu, medveďa a jednorožca, 3 zvieratá, ktoré najradšej kreslí, a je na nej napísané: „Have Beary Llama Christmas and Unicorn New Year.“ Je to naozaj milé, šikovné a bystré dievčatko. Priala by som si mať sestru ako ona. Žiaľ, som jedináčik. Navečerala som sa, pozrela si Malého Princa na Netflixe, popritom som cvičila a potom som sa osprchovala a pobrala som sa spať.
Deň 6
Od rána lialo ako z krhly, takže sa náš program s pánom riaditeľom presunul až na 14:30. Ráno som sa rýchlo nachystala a skočila som do sekáča blízko, kde bývam – kúpila som si tam 3 knihy (The Dreamcatcher od Stephen Kinga, How to paint flowers in watercolour a nejaký román) len za 99p a ešte nejakú bižutériu (náramky, náušnice a náhrdelník). Zložila som veci doma a vybrala som sa po múzeách. Bola som vo Welcome Collection, kde boli výstavy týkajúce sa najmä architektúry Londýna v minulosti a teraz a aký vplyv to malo na zdravie ľudí a zároveň aké prepojenie je medzi ľudským telom a architektúrou. Bola to neskutočne zaujímavé, keďže na Slovensku žiadne podobné výstavy nemáme. Potom som bola v Petrieho múzeu egyptskej archeológie, keďže v poslednej dobe ma nesmierne fascinuje staroveký Egypt a začala som sa o ňho zaujímať. Nemala som však dosť času dôkladne si prezrieť obe múzea, takže to bola len taká zbežná obhliadka. Ponáhľala som sa na metro, aby sme sa stretli s pánom riaditeľom. Ten nám dal predčasnú mikulášsku nádielku: tyčinky deva a christmas crackers, ktoré obsahujú vtip, citát a aj kráľovské papierové korunky. Išli sme s ním do Imperial War Museum, ktorého atmosféra na mňa nepôsobila dvakrát priaznivo, najmä keď som sa zašla pozrieť na výstavu Holokaustu. Znova nebol dostatok času si ho prejsť celé, akoby som si predstavovala. Zviezli sme sa k Temži, kde sme sa rozpŕchli. Išla som ešte do Camden Townu, veľkého trhoviska so všelijakými vecami – suvenírmi, oblečením, doplnkami, africkými, indickými, čínskymi a japonskými obchodíkmi. Kúpila som si tu Levi Strauss rifle, keďže milujem retro veci a aj svoj štýl obliekania by som takto charakterizovala. Nasledovala troška zdĺhavá cesta metrom domov, pizza na večeru a spánok.
Deň 7
Zuzkin deň s jej úplne exkluzívne vlastným programom! Zarezervovala som si lístok na London Eye a do múzea Madame Tussauds. Tieto dve atrakcie som stihla do 15:00 a potom som sa ešte vybrala k Buckinghamskému palácu a zakončila som to palacinkami s nutelou a orieškami zapitými milkshakom s čokoládovou zmrzlinou a šľahačkou v Notting Hille, odkiaľ som sa pobrala vlakom domov. London Eye bolo úžasné, bolo to krásne vidieť celý Londýn z vtáčej perspektívy. Po ceste do Madame Tussauds som si ešte v sekáči kúpila biografiu Leonarda Da Vinciho len za 2 libry. Ach jaj, dúfam, že sa s toľkými nakúpenými knihami a oblečením nejako odnesiem. Madame Tussauds naozaj stálo za to. Mám aj fotky, aj keď som tam bola sama. Celý deň som pýtala niekoho, aby mi urobila kde-tu fotku. Našťastie boli všetci ochotní ma cvaknúť. Okrem voskových figurín celebrít je súčasťou prehliadky aj zrýchlená jazda londýnskej histórie – Spirit of London v taxíku, behind the scenes, kde Beyonce hovorí o prípave jej figuríny a nakoniec 4D kino, ktorým sa celá prehliadka končí. Bol to asi 10-minútový film s Marvel hrdinami ako Spider-man, Wolverine, Hulk, Kapitán Amerika či Ironman, ktorí zachraňovali Londýn pred Doctorom Doomom z Fantastickej Štvorky. Všetci mali 3D okuliare a efekty boli vážne živé, napr. keď Wolverine sekal svojimi pazúrmi, tak vás akoby zozadu bodol do chrbta a cítili ste to cez sedadlo, alebo keď Hulk slintal, tak vás naozaj opľul a to isté platí aj pre dym, ktorý púšťali v kine, keď niečo vo filme horelo. Bolo to super, určite aj preto, že som zatiaľ ešte v 4D kine nebola. Kúpila som už konečne suveníry – 3 magnetky a snehovú guľu, po ktorej som tak veľmi túžila. Zamierila som do British Museum, pozrieť sa aspoň na chvíľku a bolo to úžasné, kiežby som ho mohla prejsť celé. Išla som ešte do mystického obchodu Mysteries, kde som si nakúpila liečivé kryštály a vonné aloe vera tyčinky. Už som toho mala po celom dni dosť, ale veľmi som ešte chcela vidieť Buckingham Palace, tak som sa tam bola len tak na chvíľu pozrieť. Zomierala som už od hladu, tak som si povedala, že pôjdem do Notting Hillu, lebo ani tam som ešte zatiaľ nezavítala. Našla som si na internete jednu z tých lacnejších reštaurácií, špecializujúcu sa na palacinky, takže sa ju dá nazvať aj palacinkárňou, MAMIE’S, kde som si dala už spomínanú delikátnu večeru. Domov som dorazila úplne dobitá – prešla som cez 13,6 kilometra a urobila som 19 362 krokov. To bol deň – jeden z najlepších môjho života aj keď som ho celý strávila sama.
Ankety
Loading ...
Pridaj komentár