noviny.OAKE.sk Noviny Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice
Dnes je utorok, 16. apríl 2024. Meniny oslavuje Dana, Danica, zajtra
Rudolf.
Ahojte! V tomto príspevku (a v ďalších dvoch nasledujúcich) Vám v krátkosti priblížim náš prvý týždeň (a následne aj druhý a tretí) na praxi v Londýne.
Deň 0
Dorazili sme na letisko v Lutone skadiaľ nás vyzdvihla dodávkou ADC College, agentúra, ktorá zabezpečuje náš pobyt a stáž. Odtiaľ si nás vzali naši „náhradní“ rodičia. Mojou hosťovskou rodinou sú Suffieldovci – Jeff a Ann. Jeff pracuje v IT a Ann je učiteľka na základnej škole. V ich útulnom domčeku bývam s ďalšími tromi spolužiačkami – Nicole, ktorá je so mnou aj na izbe a Viky s Domi. Naša „nová“ mamka nám hneď na uvítanie pripravila pizzu so šalátom. V prvý deň sme si išli trocha prezrieť okolie a zašli sme do niekoľkých supermarketov. Potom sme sa vrátili domov na večeru.
Deň 1
Ráno sme sa naraňajkovali a na 9:00 sme išli do ADC College, kde nám povedali o Londýne, stáži, hosťovských rodinách a dali nám kopu dôležitých informácií a inštrukcií (najmä čo sa dopravy týka, keďže je „trocha“ viac komplikovaná ako u nás na Slovensku). Poobede sme mali za úlohu dostať sa do práce. Ja robím narozdiel od väčšiny, ktorá pracuje v realitných kanceláriách v poisťovacej agentúre ICAB (Insurance Claims Accommodation Bureau). Mám vcelku šťastie, keďže cestujem len necelých 20 minút a len jedným spojom, autobusom 258, a vôbec neprestupujem. Potom som si v blízkosti práce zašla do tej najkrajšej záhrady, resp. parku v akom som kedy bola. Volá sa The Bushey Rose Garden a k článku som pridala aj fotky, ktoré zachytávajú jeho jedinečnosť a malebnosť. Neskôr sme s Nicole išli do Primarku na tzv. „shopping spree“ i keď som nakupovala predovšetkým ja 😆 . Zadovážila som si niekoľko úžasných kúskov za povestne dobré ceny. Naspäť domov sme „omylom“ nasadli na druhý smer, takže sme sa museli rýchlo zdohádať, vystúpiť a prejsť na zastávku na druhej strane. Dostali sme sa domov živé a zdravé so štýlovým oblečením a naviac rovno na večeru.
Deň 2
Prvý deň v práci.Najprv mi ukázali celú firmu a predstavili skoro všetkých prítomných zamestnancov (viac ako polovicu mien si nepamätám 😐 – je to veľká firma). Potom ma usadili na moje nové miesto a pridelili mi prácu. Nebudem klamať ak poviem, že sa tento deň vliekol a myslela som, že sa moja pracovná doba asi nikdy neskončí. Moji kolegovia sú nesmierne milí a nápomocní, ale aj extrémne „busy“. Môj supervízor Alex na mňa absolútne nemá čas. Robila som skoro celý deň na počítači a v jednom kuse som kopírovala a vykonávala neskutočne monotónne úlohy. Skončila som o 20 minút neskôr a úplne vyšťavená som sa vrátila domov, kde som bola prvá, keďže narozdiel od mojich spolužiačok, ktoré cestujú aj cez hod. a 2 – 3 spojmi, ja cestujem priamo doubledeckerom. Doma som si dala kopu ovocia, ktoré má moja hosťovská rodina stále nachystané vo veľkej mise v obývačke a potom si išla kresliť do skicára a relaxovať, čakajúc na moje kolegyňky, aby sme si dali spoločne večeru.
Deň 3
Zasa do práce. Už si ani nemusím pomáhať šikovnou aplikáciou na dopravu v svetových metropolách Citymapper, keďže svoju cestu zvládam ľavou-zadnou. Hneď ráno ešte predtým než prišli mi ukazoval môj kolega James kartové triky a bohovsky mu to išlo, netuším ako to robí. Prišiel ma pozrieť pán profesor Lukáč a zároveň dal môjmu supervízorovi podpísať niekoľko tlačív od ADC College. Inak som odspinkovávala hordu faktúr, ktoré som následne skenovala do online databázy ICAB. Obednú pauzu som strávila už v spomínanom parku a zjedla som si svoje zabalené obľúbené avokádové hrianky s chia a ľanovými semienkami, zároveň som urobila niekoľko nových pútavých fotografií, posedela si na lavičke, pokochala sa okolím a len tak som sa nechala hladiť slnečnými lúčmi, zatiaľ čo som čítala knihu.
Deň 4
Už si môžem dovoliť tvrdiť, že som si zabehla vlastnú londýnsku rannú rutinu. Ráno vstávam, zalejem si čaj, raňajkujem, zbalím si ovocnú desiatu a chutný avokádový obed, umyjem sa, upravím a idem do práce. V práci robím zatiaľ stále podobné veci ako som už spomínala. Vrelo dúfam, že sa to nabudúci týždeň zmení. Dnes o 15:00 sme mali mentoring v ADC College, takže som v práci skončila už o 13:00 a šla ešte na hodinku domov. Na mentoringu sme odovzdali vypracované papiere – také prvotné/druhotné hodnotenie našich rodín a pracovísk. Každý bol pridelený k jednému z niekoľkých mentorov, ktorý sa ho opýtal pár otázok ohľadne jeho doterajšieho pobytu a skúseností. Ja som svoju prácu pochopiteľne zhodnotila dosť negatívne. Mentorka mi poradila, aby som sa skúsila porozprávať so svojím supervízorom, či by mi nemohli už začať prideľovať úlohy iného typu, niečo bližšie k tomu, čo si predstavujem (písanie e-mailov, zdvíhanie telefónu atď.) Potom sme sa išli s Nicole najesť do Subwayu a zamierili sme do Poundlandu, kde všetko stojí pochopiteľne už z názvu jednu libru. Kúpili sme si tu niekoľko sladkostí, pringlesky, nejaký make-up, laky na nechty a išli sme pešo domov. Po celom dni sme boli unavené a tak sme sa rozhodli dať si večer Netflix and chill. Pozreli sme si vianočnú rozprávku Rise of the Guardians. Dala som si čokoládovú zmrzku s lentilkami a potom som postupne vypínala až som skončila v posteli.
Deň 5
Piatok. K tomu je aj Black Friday. Akurát ráno sme sa s Nicole bavili, ako sa nám nechce ísť do roboty, ale že to ešte nejako vydržíme. Hneď ako som dorazila do práce ma na stole čakala celá horda papierov na odspinkovanie a na následne oskenovanie a nahodenie do počítačovej databázy. Úprimne som si myslela, že ma skoro porazí, ale povedala som si, že to ešte 1 deň nejako pretrpím. Celý čas som sa utešovala predstavou ako pôjdem po práci na vianočné nákupy do Watfordu. Cez obednú prestávku som si skočila do umeleckej galérie tu v Bushey. Veľmi sa mi tam páčilo. Kúpila som rodičom pohľadnicu, ktorú im plánujem poslať poštou a ešte jednu som kúpila špeciálne len pre mamku – je na nej prekrásny obraz koní, ktoré moja mamka od malička miluje. Na nákupy sme nemali až toľko času, koľko som si predstavovala. Stretli sme sa vo vnútri nákupného centra s Nicole, na ktorú som počkala kým sa do nákupného centra intu Watford dotrepe metrom. Medzitým som si stihla kúpiť 3 knižky (The Alchemist, Only child a The Tattooist of Auschwitz) v kníhkupectve WHSmith. Mali tu skvelé Black Friday ponuky a zľavy. Nicole chcela ísť do obchodu pre hráčov, ale všetky už boli bohužiaľ zatvorené, tak sme zamierili rovno do Primarku, kde som kúpila obrovské množstvo oblečenia, nejakú drogériu, čižmičky pre mamku a veľa párov ponožiek, keďže som ponožkový maniak. Ledva som si stihla oblečenie vyskúšať pred zatváracou dobou a zamierili sme ku pokladni. S plnou taškou nákupu som sa s Nicole dotrepala domov na večeru. V piatok sme spoznali grandma (babičku), ktorá prišla na návštevu. Rozprávala nám o svojich cestách po svete a vychválila nám jej vnučky, najmä 10-ročnú Annabelle, ktorá je veľká plavkyňa a študuje na internátnej športovej škole. Akurát v sobotu pôjdu na jej biatlonové preteky. Po celom dome sú jej trofeje, ako i rodinné fotografie a iné diplomy a zásluhy, ktoré už získali aj ostatné 4 dcéry. Po večeri som išla hore vybaliť nákup a pomaly som sa nachystala spať.
Deň 6
Konečne sobota! V piatok som išla do postele veľmi neskoro, takže som aj neskôr vstávala. Naraňajkovala som sa – prvýkrát som ochutnala peanut butter (arašídové maslo). Nebudem ani trocha klamať, keď budem tvrdiť, že som sa cítila ako Joe Black z dobre známeho filmu Zoznámte sa, Joe Black s Bradom Pittom v hlavnej úlohe. Veľmi mi lahodila jeho sladko-slaná chuť. Na sobotu sme si s Nicole naplánovali Oxford Street a takú poslednú sériu veľkých (vianočných) nákupov. Kúpila som si tenisky Vans za skvelú Black Friday cenu. Znova som zamierila aj do Primarku, keďže na Oxford Street je najväčší Primark vôbec – má až 4 poschodia. Tu som si nakúpila ešte posledné veci z môjho nákupného zoznamu. Nicole sa konečne dostala do obchodu pre hráčov s príznačným názvom GAME a nakúpila tam svojmu priateľovi niekoľko vianočných darčekov vrátane cool „ugly“ svetra a pár hier. Zašla som aj do iných obchodov, ale nič také som si tam nenašla. S Nicole som bola na sushi vo Wasabi – takisto som ho jedla prvýkrát v živote. Prekvapivo mi veľmi chutilo – som síce vegetarián, ale ryby čas od času jedávam. Úplne najviac mi chutilo krevetové sushi a potom pravdepodobne losos v rolke, no celkovo bolo delikátne a dám si ho aj doma, ak nájdem u nás nejakú kvalitnú sushi reštauráciu, kde mi bude rovnako chutiť. Okrem sushi sme si obe dali pre mňa pomerne slanú polievku Miso s tofu, ktorá mi tiež celkom chutila. Po nákupoch nás čakala dlhočizná cesta metrom naspäť domov, kde nás už čakala na stole nachystaná večera – zemiaky varené v šupke, kopu brokolice a mrkvy a syrový „koláč“ plnený paradajkovou omáčkou a zeleninou. Dobitá som zaľahla do postele.
Deň 7
Nedeľa = deň aktivít s pánom profesorom Lukáčom. Stretli sme sa na desiatu na Trafalgar Square pod sochou admirála Nelsona. Prvé čo sme zamierili do Národnej galérie, kde sme sa pokochali obrazmi od všelijakých svetových slávnych maliarov, najmä však z obdobia renesancie. Pridávam aj jednu fotku obrazu, ktroý sa mne nesmierne páčil aj napriek jeho bizarnosti. Ďalej nasledoval Tower Bridge, kde sme si urobili veľa fotiek a natočili sme aj video pre pani profesorku Opršalovú, ktorej vďačíme za túto nenahraditeľnú príležitosť byť tu v Londýne. Potom sme išli na lanovku Emirates Air Line, ktorá nás previezla krížom cez Temžu a umožnila nám pekný výhľad na Londýn, i keď nie taký, aký je z London Eye. Naša posledná zastávka bol Hyde park, kde sa konal Winter Wonderland s voľným vstupom. Tu sme sa rozlúčili s pánom profesorom, ktorý sa o pár dní už vracia domov a namiesto neho nám príde robiť dozor náš riaditeľ. Po skupinkách sme sa rozpŕchli a každý z nás išiel objavovať atrakcie, ktoré sa mu páčia. My s Nicole sme sa len prešli okolo a sledovali všetky tie žiarivé svetlá, ľudí snažiacich sa získať ceny a počúvali všetok ten ruch a smiech, ktoré sa odohrávali vôkol nás. Nicole tu mamke kúpila vianočný darček, krásny krištáľový náhrdelník v tvare polmesiaca. Potom sme zamierili k jazierku, kde boli kačičky a labute. Urobili sme si tu pár fotiek a vydali sme sa na metro domov. Po hodinovej ceste sme boli veľmi dobité. Na večeru sme mali pizzu s kopou zeleniny. Veľmi som si pochutila, keďže som bola po celom dni hladná ako vlk. Prešli sme cez 11 km! Bol to úžasný deň a celkom sa nám podarilo využiť čas a stihnúť vidieť aspoň to čo sa dalo a zároveň spolu stráviť nejaký čas.
Ankety
Ahojte! V tomto príspevku (a v ďalších dvoch nasledujúcich) Vám v krátkosti priblížim náš prvý týždeň (a následne aj druhý a tretí) na praxi v Londýne.
Deň 0
Dorazili sme na letisko v Lutone skadiaľ nás vyzdvihla dodávkou ADC College, agentúra, ktorá zabezpečuje náš pobyt a stáž. Odtiaľ si nás vzali naši „náhradní“ rodičia. Mojou hosťovskou rodinou sú Suffieldovci – Jeff a Ann. Jeff pracuje v IT a Ann je učiteľka na základnej škole. V ich útulnom domčeku bývam s ďalšími tromi spolužiačkami – Nicole, ktorá je so mnou aj na izbe a Viky s Domi. Naša „nová“ mamka nám hneď na uvítanie pripravila pizzu so šalátom. V prvý deň sme si išli trocha prezrieť okolie a zašli sme do niekoľkých supermarketov. Potom sme sa vrátili domov na večeru.
Deň 1
Ráno sme sa naraňajkovali a na 9:00 sme išli do ADC College, kde nám povedali o Londýne, stáži, hosťovských rodinách a dali nám kopu dôležitých informácií a inštrukcií (najmä čo sa dopravy týka, keďže je „trocha“ viac komplikovaná ako u nás na Slovensku). Poobede sme mali za úlohu dostať sa do práce. Ja robím narozdiel od väčšiny, ktorá pracuje v realitných kanceláriách v poisťovacej agentúre ICAB (Insurance Claims Accommodation Bureau). Mám vcelku šťastie, keďže cestujem len necelých 20 minút a len jedným spojom, autobusom 258, a vôbec neprestupujem. Potom som si v blízkosti práce zašla do tej najkrajšej záhrady, resp. parku v akom som kedy bola. Volá sa The Bushey Rose Garden a k článku som pridala aj fotky, ktoré zachytávajú jeho jedinečnosť a malebnosť. Neskôr sme s Nicole išli do Primarku na tzv. „shopping spree“ i keď som nakupovala predovšetkým ja 😆 . Zadovážila som si niekoľko úžasných kúskov za povestne dobré ceny. Naspäť domov sme „omylom“ nasadli na druhý smer, takže sme sa museli rýchlo zdohádať, vystúpiť a prejsť na zastávku na druhej strane. Dostali sme sa domov živé a zdravé so štýlovým oblečením a naviac rovno na večeru.
Deň 2
Prvý deň v práci.Najprv mi ukázali celú firmu a predstavili skoro všetkých prítomných zamestnancov (viac ako polovicu mien si nepamätám 😐 – je to veľká firma). Potom ma usadili na moje nové miesto a pridelili mi prácu. Nebudem klamať ak poviem, že sa tento deň vliekol a myslela som, že sa moja pracovná doba asi nikdy neskončí. Moji kolegovia sú nesmierne milí a nápomocní, ale aj extrémne „busy“. Môj supervízor Alex na mňa absolútne nemá čas. Robila som skoro celý deň na počítači a v jednom kuse som kopírovala a vykonávala neskutočne monotónne úlohy. Skončila som o 20 minút neskôr a úplne vyšťavená som sa vrátila domov, kde som bola prvá, keďže narozdiel od mojich spolužiačok, ktoré cestujú aj cez hod. a 2 – 3 spojmi, ja cestujem priamo doubledeckerom. Doma som si dala kopu ovocia, ktoré má moja hosťovská rodina stále nachystané vo veľkej mise v obývačke a potom si išla kresliť do skicára a relaxovať, čakajúc na moje kolegyňky, aby sme si dali spoločne večeru.
Deň 3
Zasa do práce. Už si ani nemusím pomáhať šikovnou aplikáciou na dopravu v svetových metropolách Citymapper, keďže svoju cestu zvládam ľavou-zadnou. Hneď ráno ešte predtým než prišli mi ukazoval môj kolega James kartové triky a bohovsky mu to išlo, netuším ako to robí. Prišiel ma pozrieť pán profesor Lukáč a zároveň dal môjmu supervízorovi podpísať niekoľko tlačív od ADC College. Inak som odspinkovávala hordu faktúr, ktoré som následne skenovala do online databázy ICAB. Obednú pauzu som strávila už v spomínanom parku a zjedla som si svoje zabalené obľúbené avokádové hrianky s chia a ľanovými semienkami, zároveň som urobila niekoľko nových pútavých fotografií, posedela si na lavičke, pokochala sa okolím a len tak som sa nechala hladiť slnečnými lúčmi, zatiaľ čo som čítala knihu.
Deň 4
Už si môžem dovoliť tvrdiť, že som si zabehla vlastnú londýnsku rannú rutinu. Ráno vstávam, zalejem si čaj, raňajkujem, zbalím si ovocnú desiatu a chutný avokádový obed, umyjem sa, upravím a idem do práce. V práci robím zatiaľ stále podobné veci ako som už spomínala. Vrelo dúfam, že sa to nabudúci týždeň zmení. Dnes o 15:00 sme mali mentoring v ADC College, takže som v práci skončila už o 13:00 a šla ešte na hodinku domov. Na mentoringu sme odovzdali vypracované papiere – také prvotné/druhotné hodnotenie našich rodín a pracovísk. Každý bol pridelený k jednému z niekoľkých mentorov, ktorý sa ho opýtal pár otázok ohľadne jeho doterajšieho pobytu a skúseností. Ja som svoju prácu pochopiteľne zhodnotila dosť negatívne. Mentorka mi poradila, aby som sa skúsila porozprávať so svojím supervízorom, či by mi nemohli už začať prideľovať úlohy iného typu, niečo bližšie k tomu, čo si predstavujem (písanie e-mailov, zdvíhanie telefónu atď.) Potom sme sa išli s Nicole najesť do Subwayu a zamierili sme do Poundlandu, kde všetko stojí pochopiteľne už z názvu jednu libru. Kúpili sme si tu niekoľko sladkostí, pringlesky, nejaký make-up, laky na nechty a išli sme pešo domov. Po celom dni sme boli unavené a tak sme sa rozhodli dať si večer Netflix and chill. Pozreli sme si vianočnú rozprávku Rise of the Guardians. Dala som si čokoládovú zmrzku s lentilkami a potom som postupne vypínala až som skončila v posteli.
Deň 5
Piatok. K tomu je aj Black Friday. Akurát ráno sme sa s Nicole bavili, ako sa nám nechce ísť do roboty, ale že to ešte nejako vydržíme. Hneď ako som dorazila do práce ma na stole čakala celá horda papierov na odspinkovanie a na následne oskenovanie a nahodenie do počítačovej databázy. Úprimne som si myslela, že ma skoro porazí, ale povedala som si, že to ešte 1 deň nejako pretrpím. Celý čas som sa utešovala predstavou ako pôjdem po práci na vianočné nákupy do Watfordu. Cez obednú prestávku som si skočila do umeleckej galérie tu v Bushey. Veľmi sa mi tam páčilo. Kúpila som rodičom pohľadnicu, ktorú im plánujem poslať poštou a ešte jednu som kúpila špeciálne len pre mamku – je na nej prekrásny obraz koní, ktoré moja mamka od malička miluje. Na nákupy sme nemali až toľko času, koľko som si predstavovala. Stretli sme sa vo vnútri nákupného centra s Nicole, na ktorú som počkala kým sa do nákupného centra intu Watford dotrepe metrom. Medzitým som si stihla kúpiť 3 knižky (The Alchemist, Only child a The Tattooist of Auschwitz) v kníhkupectve WHSmith. Mali tu skvelé Black Friday ponuky a zľavy. Nicole chcela ísť do obchodu pre hráčov, ale všetky už boli bohužiaľ zatvorené, tak sme zamierili rovno do Primarku, kde som kúpila obrovské množstvo oblečenia, nejakú drogériu, čižmičky pre mamku a veľa párov ponožiek, keďže som ponožkový maniak. Ledva som si stihla oblečenie vyskúšať pred zatváracou dobou a zamierili sme ku pokladni. S plnou taškou nákupu som sa s Nicole dotrepala domov na večeru. V piatok sme spoznali grandma (babičku), ktorá prišla na návštevu. Rozprávala nám o svojich cestách po svete a vychválila nám jej vnučky, najmä 10-ročnú Annabelle, ktorá je veľká plavkyňa a študuje na internátnej športovej škole. Akurát v sobotu pôjdu na jej biatlonové preteky. Po celom dome sú jej trofeje, ako i rodinné fotografie a iné diplomy a zásluhy, ktoré už získali aj ostatné 4 dcéry. Po večeri som išla hore vybaliť nákup a pomaly som sa nachystala spať.
Deň 6
Konečne sobota! V piatok som išla do postele veľmi neskoro, takže som aj neskôr vstávala. Naraňajkovala som sa – prvýkrát som ochutnala peanut butter (arašídové maslo). Nebudem ani trocha klamať, keď budem tvrdiť, že som sa cítila ako Joe Black z dobre známeho filmu Zoznámte sa, Joe Black s Bradom Pittom v hlavnej úlohe. Veľmi mi lahodila jeho sladko-slaná chuť. Na sobotu sme si s Nicole naplánovali Oxford Street a takú poslednú sériu veľkých (vianočných) nákupov. Kúpila som si tenisky Vans za skvelú Black Friday cenu. Znova som zamierila aj do Primarku, keďže na Oxford Street je najväčší Primark vôbec – má až 4 poschodia. Tu som si nakúpila ešte posledné veci z môjho nákupného zoznamu. Nicole sa konečne dostala do obchodu pre hráčov s príznačným názvom GAME a nakúpila tam svojmu priateľovi niekoľko vianočných darčekov vrátane cool „ugly“ svetra a pár hier. Zašla som aj do iných obchodov, ale nič také som si tam nenašla. S Nicole som bola na sushi vo Wasabi – takisto som ho jedla prvýkrát v živote. Prekvapivo mi veľmi chutilo – som síce vegetarián, ale ryby čas od času jedávam. Úplne najviac mi chutilo krevetové sushi a potom pravdepodobne losos v rolke, no celkovo bolo delikátne a dám si ho aj doma, ak nájdem u nás nejakú kvalitnú sushi reštauráciu, kde mi bude rovnako chutiť. Okrem sushi sme si obe dali pre mňa pomerne slanú polievku Miso s tofu, ktorá mi tiež celkom chutila. Po nákupoch nás čakala dlhočizná cesta metrom naspäť domov, kde nás už čakala na stole nachystaná večera – zemiaky varené v šupke, kopu brokolice a mrkvy a syrový „koláč“ plnený paradajkovou omáčkou a zeleninou. Dobitá som zaľahla do postele.
Deň 7
Nedeľa = deň aktivít s pánom profesorom Lukáčom. Stretli sme sa na desiatu na Trafalgar Square pod sochou admirála Nelsona. Prvé čo sme zamierili do Národnej galérie, kde sme sa pokochali obrazmi od všelijakých svetových slávnych maliarov, najmä však z obdobia renesancie. Pridávam aj jednu fotku obrazu, ktroý sa mne nesmierne páčil aj napriek jeho bizarnosti. Ďalej nasledoval Tower Bridge, kde sme si urobili veľa fotiek a natočili sme aj video pre pani profesorku Opršalovú, ktorej vďačíme za túto nenahraditeľnú príležitosť byť tu v Londýne. Potom sme išli na lanovku Emirates Air Line, ktorá nás previezla krížom cez Temžu a umožnila nám pekný výhľad na Londýn, i keď nie taký, aký je z London Eye. Naša posledná zastávka bol Hyde park, kde sa konal Winter Wonderland s voľným vstupom. Tu sme sa rozlúčili s pánom profesorom, ktorý sa o pár dní už vracia domov a namiesto neho nám príde robiť dozor náš riaditeľ. Po skupinkách sme sa rozpŕchli a každý z nás išiel objavovať atrakcie, ktoré sa mu páčia. My s Nicole sme sa len prešli okolo a sledovali všetky tie žiarivé svetlá, ľudí snažiacich sa získať ceny a počúvali všetok ten ruch a smiech, ktoré sa odohrávali vôkol nás. Nicole tu mamke kúpila vianočný darček, krásny krištáľový náhrdelník v tvare polmesiaca. Potom sme zamierili k jazierku, kde boli kačičky a labute. Urobili sme si tu pár fotiek a vydali sme sa na metro domov. Po hodinovej ceste sme boli veľmi dobité. Na večeru sme mali pizzu s kopou zeleniny. Veľmi som si pochutila, keďže som bola po celom dni hladná ako vlk. Prešli sme cez 11 km! Bol to úžasný deň a celkom sa nám podarilo využiť čas a stihnúť vidieť aspoň to čo sa dalo a zároveň spolu stráviť nejaký čas.
Ankety
Loading ...
Pridaj komentár