12 AM at the Beach/Poludnie na pláži

12 AM at the Beach

Parasol made of straw is slowly swinging above my head,

The wind tickles me all over my body while I stay hidden from the Sun.

The Sun that ferociously burns every single speck of sand,

Thus making it a path of lava to walk on and it hurts so much,

So awfully for one of my feet to touch the burning ground.

So many people around of different nationalities,

So many opportunities to hear a foreign voice.

I hear Russian, understanding a bit and catching a few known words.

On the other hand, when someone opens their mouth

And all of a sudden German comes out

I don’t comprehend even a single word.

A beautiful day it truly is,

Not even one cloud above my head.

I cannot forget the sea and its infinite beauty

Presenting to me in the shades of blue, turqouise and green.

The waves that I can hear even with the headphones on my head

Tremendously calm the already peaceful rhythm of my breath.

I take a few pictures of this scenery with my own eyes

Keeping in mind not to forget all that just like that.

Giving it a safe place in my mind,

Where I can reminiscence about it all I want,

Whenever and wherever I would like,

So for now I just write to keep it in my mind.

Poludnie na pláži

Slamený slnečník sa mi pomaly hojdá nad hlavou,

vietor ma šteklí všade po tele, zatiaľ čo som skrytá pred slnkom.

Slnkom, ktoré zúrivo spaľuje každé zrnko piesku,

a tak mení piesok na lávovú cestu, po ktorej prejsť ohromne bolí,

tak strašne to bolí, keď sa jedna z mojich nôh dotkne žeravej zeme.

Tak veľa ľudí rôznych národností všade navôkol,

toľko príležitostí počuť zahraničný hlas.

Počujem ruštinu, trocha rozumiem a zachytím pár známych slov.

Na druhú stranu, keď niekto otvorí svoje ústa

a z ničoho nič z nich vyjde nemčina,

nerozumiem ani jedno slovo.

Krásny deň to vskutku je,

ani jeden mrak nad mojou hlavou.

Nemôžem zabudnúť na more a jeho nekonečnú nádheru,

ukazujúcu sa mi v odtieňoch modrej, tyrkysovej a zelenej.

Vlny, ktoré môžem počuť aj so slúchadlami na ušiach

neskutočne upokojujú už pomalý rytmus môjho dychu.

Odfotím si očami pár obrázkov tejto scenérie,

mysliac na to, aby som to celé len tak nezabudla.

Uchovávajúc to na bezpečnom mieste v mojej mysli,

kde o tom môžem premýšľať koľko len chcem,

kedykoľvek a kdekoľvek sa mi to páči,

takže nateraz len píšem, aby sa mi to zaznamenalo do mysle.

Suzanne/Zuzana