Train

Sitting calmly in the old moving train,

looking out of its big windows,

music wildly chasing my flow of thoughts,

out of those white plastic headphones.

Following unnecessary tracks,

wasting seconds and minutes of precious time,

while I see all those other trains simply pass us by.

Stop.

Everything and everyone suddenly froze in place.

Have I perhaps finally succeeded in escaping that hostile time?

No.

The girl opposite of me has just slightly moved

to the catchy rhytm of her own music that overtones mine.

I know that once I’m home,

I’ll not have enough time left,

so just make me forget that fact,

that I have ever lost any.

On that already forgotten train.

Vlak

Sedím pokojne v starom idúcom vlaku,

pozerám sa z jeho veľkých okien,

hudba divoko naháňa moje myšlienkové pochody,

z tých starých bielych plastových slúchadiel.

Nasledujem zbytočné koľaje,

plytvám sekundami a minútami vzácneho času,

zatiaľ čo nás všetky ostatné vlaky len míňajú.

Stop.

Všetci a všetko odrazu zmrzlo na mieste.

Nebodaj sa mi podarilo zastaviť ten nepriateľský čas?

Nie.

Dievča oproti mne sa zrazu nepatrne pohlo

do rytmu jej chytľavej hudby, ktorá prehlušuje tú moju.

Viem, že keď dorazím domov,

tak nebudem mať dosť času nazvyš,

tak ma len nechaj zabudnúť,

že som nejaký kedy stratila.

Na tom už zabudnutom vlaku.

Zuzana