Waiting for something,

yet waiting for nothing,

pretending the cruel time isn’t passing us by,

holding the long waterfall of salty tears

before I actually start to cry.

Bored to literal death,

please just make me forget it all,

right prior to my big fall,

I would like to experience my own rebirth.

Sinking into gloomy thoughts once again,

fire resting unnoticed at the depths of my lungs,

waiting for the dragon in me to release me

and make me scream excitingly at the sight of that yearning liberty.

I know deep inside me that once everything comes to an end,

I just might be free again,

but who knows if that’s my truest desire,

to release all that hidden burning fire.

Nekonečné čakanie

Čakám na niečo,

zároveň však nečakám na nič,

predstierajúc, že ten krutý čas neplynie,

zadržiavajúc dlhý vodopád slaných sĺz

predtým než začnem vskutku plakať.

Doslova znudená na smrť,

prosím nechaj ma to všetko zabudnúť,

ešte pred mojím veľkým pádom

by som rada okúsila moje vlastné znovuzrodenie.

Zas a znova sa ponáram do pochmúrnych myšlienok,

oheň bez povšimnutia odpočíva na dne mojich pľúc,

čakám na draka v sebe, aby ma vypustil

a zanechal ma kričať radosťou pri znamení vytúženej slobody.

V hĺbke duše viem, že keď sa raz všetko skončí,

tak možno budem znova voľná,

ale kto vie, či je to ozaj moja najsilnejšia túžba,

vypustiť všetok ten skrývaný spaľujúci oheň na povrch.

Zuzana