Čaro jesene

Leto už je za nami,

teraz nám jeseň pestrofarebnými listami náladu rozžiari.

Nežným vánkom vietor pohladí ťa,

na tuhú zimu pomaly pripraví ťa.

Jemné vlásky starej panej,

či pavúčia sieť, ktorú babie leto pradie?

Posledného tepla sa môžeme nabažiť,

i o pavučinku sem-tam zavadiť.

Jablčné sady plné šťavnatých kyslo-sladkých plodov,

silné korene jabloní schovávajúcich sa pod pevnou pôdou.

Deti tie kotúľajúce jabĺčka s radosťou naháňajú,

chutných darov sa ratolesti čochvíľa dočkajú.

Príroda sa na hlboký spánok chystá,

kvety už skláňajú svoje krehké hlávky,

vtáctvo sa do teplých krajín sťahuje,

a medveď si vo vystlanom brlôžku vylihuje.

Dážď už z oblohy sa bystro spúšťa,

tajomná hmla zrak zahalí nám,

zvonkohra sa s vetrom blíži,

dúfam, že nám tá smršť neublíži.

Úcta k zosnulým v nás tento pochmúrny čas splanie,

keď chladný vetrík nás na cintorín zavanie.

Spomienky na nich nám víria v mysli,

uctiť sme si týchto významných ľudí prišli.

Zuzana