Monikine spomienky

Nie je to až tak dávno, ale zopár dlhých rôčkov už teda ubehlo,odkedy som prvýkrát vstúpila na pôdu „Watsonky“.Sukňa, košeľa, nesmelé kroky, postupné napĺňanie triedy, prvézvonenie a vstup triednej… Je to niečo, čo sa Vám tak vryje dopamäti, že na to nejde zabudnúť. Následne týždne oťukávania,prvé kamarátstva, lásky, časom aj sklamania. Pre mňa „Watsonka“ znamenala veľa. Stretla som ľudí, na ktorých mizáleží, postupne zažívala prvé lásky, sklamania, „akcie“ sospolužiakmi. Nechcem Vám tu písať len o tom, ako bolo na školesuper, ako sme sa všetci mali radi, a že stále sme držali jeden sdruhým, lebo to by som šla proti pravde. Ako trieda sme bojovali vdvoch frontoch, rozdelení presne podľa abecedy (až na pár ľudí,čo prebehli z jednej do druhej aj mimo abecedu), a veľakrát sme sanevedeli dohodnúť na spoločných udalostiach, či už išlo oimatrikuláciu prvákov, výzdobu tried maturantom, stužkovú apodobne. A potom prišiel zlom, niektorí sa dali na cvičnú firmu, ateda došlo aj na veľtrh. Vtedy ako by nás všetkých spojilo nejaképuto.Na konci sme si sľubovali, že ukončenie štúdia neznamená, že sauž nestretneme, ale nie vždy to tak platí. S odstupom času budetemať každý iné starosti, časom aj rodinu, a na priateľov z“Watsonky“ akosi nebude čas. Samozrejme, až na pár výnimiek. Preto Vám chcem milí študenti touto cestou odkázať. Nesnažte sastretnutia odkladať, aby ste po rokoch nespomínali na niekoho koho stemali šancu spoznať, a vy ste nemali za 4 roky čas. Nechcem, aby toteraz vyznelo tak, že Vás nabádam k neučeniu, lebo je dôležité (amnohokrát aj to učivo, ktoré Vám na škole nedávalo zmysel), alenezahoďte šancu stretnúť svojich možno najlepších priateľov.Pretože, ak budete spomínať na stredoškolské časy, nebudetespomínať na počet strán učiva, ktoré sa bolo potrebné naučiť,ale hlavne na spolužiakov, učebne, učiteľov, úsmevné situácie,stužkovú, ktorá jednoznačne patrí k strednej škole, školskéakcie aj akcie mimoškolské. Preto sa chcem týmto spôsobom poďakovať všetkým spolužiakom v4.A, končiacu v roku 2007, triednej učiteľke Mgr. Kompérovej, ženás vedela podržať a pomohla v každej situácií, riaditeľovi Ing.Országhovi, že nám umožnil štúdium prijatím a  všetkýmpedagógom, ktorí nás vyformovali do osobností, akými sme dnes. S úsmevoch na perách pri spomienkach na školu                  MONIKA.  Monika Uherskáabsolventka Obchodnej akadémie Watsonovej2003-2007 4.A triedna: Mgr. Ildikó Kompérová