noviny.OAKE.sk Noviny Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice
Dnes je piatok, 19. apríl 2024. Meniny oslavuje Jela, zajtra
Marcel.
Moje štúdium na Obchodnej akadémii som úspešne ukončila v roku 2005. Zdá sa to už tak dávno, a predsa sú moje spomienky na stredoškolské časy veľmi živé a často s nostalgiou spomínam na to, ako nám v našej Á-čke bolo dobre.
V roku 2001 sa stretlo 34 študentov v triede 1.A a privítala ich Ing. Tatiana Fazekašová. V priebehu zopár mesiacov bolo nám študentom ale aj vyučujúcim viac než jasné, že 1.A nie je obyčajná trieda. Okrem skvelého prospechu a iných úspechov počas štúdia sme však boli skvelí v tom, že sme od prvej chvíle boli jedna dobrá partia priateľov a až na bežné študentské starosti sme nikdy v kolektíve neriešili väčšie problémy. Musím uznať, že veľký podiel na tom mala aj naša triedna pani profesorka, ktorá nás počas celých štyroch rokov podporovala a bola našou druhou mamou. A aj keď sme pôsobili tak dokonale , boli sme úplne bežní študenti, pre ktorých určite hlavnou prioritou nebolo učenie. Bol to čas prvých lások a sklamaní, veľkých priateľstiev, srandy a zážitkov. Naše spoločné výlety a stretnutia mimo školy nám všetkým vždy vyvolajú úsmev na tvári. No a pani profesorky a páni profesori … aj na Vás radi spomíname. Snáď najradšej na domáce úlohy z matematiky, ktoré nám pán profesor Barta tak rád kontroloval, veselé hodiny hospodárskej geografie s p. prof. Ivanom , strach zo skúšania na hodinách literatúry s p. prof. Rozsypalovou , lúskanie účtovníctva s p. prof. Chovancovou no a samozrejme na p. prof. Dratvovú a na akčné hodiny telesnej výchovy. A keď sa v elánovskej pesničke spieva, že: „…navždy sa zachová v pamäti stužková…“ . Je to iste nadčasový text. Lebo tá naša bola vysnívaná a nezabudnuteľná.
Maturita nebola vôbec formalita , ale všetci sme to zvládli a lúčenie po nej bolo aj so slzami. Prísľuby, že sa naďalej budeme stretávať neboli splnené úplne, lebo mnohí z nás sa rozutekali po Slovensku a dokonca aj za oceán. Väčšina nás bývalých Áčkarov sme dnes už inžinieri či magistri. Niektorí už majú vlastné rodiny. Stretnutie po piatich rokoch od maturity bolo plné príjemných rozhovorov a naša pani profesorka Tánička nevychádzala z údivu, akí sme už veľkí a bola na nás zjavne hrdá. A ja môžem s pokojom potvrdiť, že aj my sme na seba hrdí. Počas štúdia na vysokých školách sme zistili, že maturita nebola skúškou dospelosti, bola len prvou zo skúšok, ktoré sme na ceste k dospelosti museli prekonať. Až po prijatí vysokoškolských titulov sme poslaní do sveta dospelých ukázať to, čo v nás je. Naša „Watsonka“ nám dala skvelé základy pre štúdium a prax a my sme za to vďační.
Na našej stužkovej sme spievali tieto slová piesne:
„…vidím kráčať húfy ľudí
mladých…krásnych…odvážnych
krokom krehkým bojazlivým
začať život už po vlastných…“
Bývalá 4.A už vykročila a Vám študentom a zvlášť maturantom môžem v mene celej triedy zaželať , aby Vaše kroky boli vždy správne , aby ste si plnými dúškami užívali stredoškolské časy a aby Vaše malé či veľké skúšky boli pre Vás podnetom na vlastné zlepšovanie. J
Absolventka Mirka
Ankety
Moje štúdium na Obchodnej akadémii som úspešne ukončila v roku 2005. Zdá sa to už tak dávno, a predsa sú moje spomienky na stredoškolské časy veľmi živé a často s nostalgiou spomínam na to, ako nám v našej Á-čke bolo dobre.
V roku 2001 sa stretlo 34 študentov v triede 1.A a privítala ich Ing. Tatiana Fazekašová. V priebehu zopár mesiacov bolo nám študentom ale aj vyučujúcim viac než jasné, že 1.A nie je obyčajná trieda. Okrem skvelého prospechu a iných úspechov počas štúdia sme však boli skvelí v tom, že sme od prvej chvíle boli jedna dobrá partia priateľov a až na bežné študentské starosti sme nikdy v kolektíve neriešili väčšie problémy. Musím uznať, že veľký podiel na tom mala aj naša triedna pani profesorka, ktorá nás počas celých štyroch rokov podporovala a bola našou druhou mamou. A aj keď sme pôsobili tak dokonale , boli sme úplne bežní študenti, pre ktorých určite hlavnou prioritou nebolo učenie. Bol to čas prvých lások a sklamaní, veľkých priateľstiev, srandy a zážitkov. Naše spoločné výlety a stretnutia mimo školy nám všetkým vždy vyvolajú úsmev na tvári. No a pani profesorky a páni profesori … aj na Vás radi spomíname. Snáď najradšej na domáce úlohy z matematiky, ktoré nám pán profesor Barta tak rád kontroloval, veselé hodiny hospodárskej geografie s p. prof. Ivanom , strach zo skúšania na hodinách literatúry s p. prof. Rozsypalovou , lúskanie účtovníctva s p. prof. Chovancovou no a samozrejme na p. prof. Dratvovú a na akčné hodiny telesnej výchovy. A keď sa v elánovskej pesničke spieva, že: „…navždy sa zachová v pamäti stužková…“ . Je to iste nadčasový text. Lebo tá naša bola vysnívaná a nezabudnuteľná.
Maturita nebola vôbec formalita , ale všetci sme to zvládli a lúčenie po nej bolo aj so slzami. Prísľuby, že sa naďalej budeme stretávať neboli splnené úplne, lebo mnohí z nás sa rozutekali po Slovensku a dokonca aj za oceán. Väčšina nás bývalých Áčkarov sme dnes už inžinieri či magistri. Niektorí už majú vlastné rodiny. Stretnutie po piatich rokoch od maturity bolo plné príjemných rozhovorov a naša pani profesorka Tánička nevychádzala z údivu, akí sme už veľkí a bola na nás zjavne hrdá. A ja môžem s pokojom potvrdiť, že aj my sme na seba hrdí. Počas štúdia na vysokých školách sme zistili, že maturita nebola skúškou dospelosti, bola len prvou zo skúšok, ktoré sme na ceste k dospelosti museli prekonať. Až po prijatí vysokoškolských titulov sme poslaní do sveta dospelých ukázať to, čo v nás je. Naša „Watsonka“ nám dala skvelé základy pre štúdium a prax a my sme za to vďační.
Na našej stužkovej sme spievali tieto slová piesne:
„…vidím kráčať húfy ľudí
mladých…krásnych…odvážnych
krokom krehkým bojazlivým
začať život už po vlastných…“
Bývalá 4.A už vykročila a Vám študentom a zvlášť maturantom môžem v mene celej triedy zaželať , aby Vaše kroky boli vždy správne , aby ste si plnými dúškami užívali stredoškolské časy a aby Vaše malé či veľké skúšky boli pre Vás podnetom na vlastné zlepšovanie. J
Absolventka Mirka
Ankety
Loading ...
Pridaj komentár